Dnes niečo pre angličtinárov… (Dlhé a rýchle, odporúčam zapnúť si pre istotu aj titulkovanie.)

Je to video o tom, prečo dnešní autori nevedia písať (a dnešní čitatelia nevedia čítať). Je na americké podmienky, ale niečo podobné som zaregistrovala, ešte kým som učila. Vtedy som to nazývala “generačný posun” a pár rokov mi to prechádzalo, až kým ma raz jedna mladá a dynamická HR-manažérka neusadila: “To nie je nijaký generačný posun; vy proste nevidíte veci správne.”

😉 (To bol okamih, kedy som prestala vysvetľovať. Nikdy nevysvetľujte ušiam upriameným nepochopiť vás.)

Jedna vec, čo mi po celý čas hlboko rezonovala, sú “generatívne slová” – slová, podľa ktorých rozpoznávame sociálny kontext a ktoré sa u nás spájajú s emóciami, takže reagujeme na veci prevažne z emócie a vlastnej asociácie bez porovnávania s faktami. To mi aj vysvetlilo, prečo mladšie ročníky sú menej racionálne a viac emocionálne (čo bol bod, kde tá spomínaná HR-manažérka vzbĺkla, takže ak vás to teraz myká, asi tiež patríte k “mladším ročníkom”; nie je problém byť “mladší ročník” ako ja).

V každom prípade, ja som mnohému porozumela. Ak sa dáte na pozeranie a počúvanie, možno aj u vás sa dostavia nejaké “aha”-efekty.