Sľubujeme ti, že neexistuje nijaké účinnejšie konanie než predstavovať si, že už je to vykonané.

Pretože touto predstavou odovzdávaš vec Univerzu, aby ti prinieslo okolnosti a udalosti v súlade s tvojou predstavou, takže veľa vecí sa vykoná a urobí samé od seba.

Abraham

Keď si predstavujeme situácie, ako nám už vyšli, vylaďujeme sa presne na tú vibráciu, v ktorej vedia vyjsť. To značí, že nezhmotňujeme z “nemám”, ale z “mám, už je to tu”.

Náš mozog nerozlišuje medzi existujúcou realitou a predstavou. A naše vnímanie podobne – predstavujme si, cíťme sa, ako keby to už bolo naplnené, a preladili sme sa presne na vibráciu, v ktorej sa sny napĺňajú.

Čím dlhšie to robíme a čím častejšie to robíme, tým rýchlejšie sa z toho stáva naša základná vibrácia a realita nemôže inak, len sa poskladať do patričnej podoby.

Samozrejme, aj my potrebujeme priložiť ruku k dielu – sme predsa “realizačná koncovka” Univerza!  Lenže z tejto novej vibrácie začíname robiť iné veci a robíme ich inak. To, čo sa nám predtým bridilo alebo vyzeralo neschodné, robíme odrazu ľavou zadnou, pretože sa nám do toho chce. V pocite “mám, už je to tu” to odrazu vyzerá ľahké a zábavné. A volíme úplne iné spôsoby reagovania, ako sme mali v stave “nemám”, pretože tie pôvodné sa nám odrazu zdajú byť neúčinné. (A veru aj boli.)

Ak sa totiž nepohneme, tak sa nemá prečo zmeniť priestor, v ktorom sa nachádzame. Nedostanete sa do Paríža tým, že zostanete sedieť v Bratislave.

Čiže v konečnom dôsledku si zhmotníme svoju realitu my sami – ale Univerzum sa stará, aby bolo z čoho a aby bolo ako. A niekedy ešte aj kopne do koní, aby to netrvalo pridlho. 🙂