Spomienky ako signalizačný systém

Nakoľko spokojný bude náš život, závisí aj od toho, ako často sa vraciame v duchu do minulosti.

Čím častejšie, tým viac nás budú spomienky kontrolovať. Častým spomínaním robíme zo spomienok aktívnu silu v našom živote.

To môže byť aj dobre – niekedy máme obdobie, kedy jediné pekné, čo dokážeme odhaliť, je naša minulosť. Vtedy nám dokáže dodať silu.

A súčasne v nás cementuje pocit, že “dobre už bolo”.

Nechápte ma zle – nie som proti spomínaniu si. Často nejaký zvuk, vôňa, nejaké slová v nás vyvolajú spomienku z minulosti – dobrú alebo zlú.

To je prirodzené a tak slúži naše podvedomie a jeho výstražné signály. Emócia, ktorá sa so spomienkou obnoví, pre náš systém značí, že tú situáciu prežívame znova. A ešte aj dobré spomienky môžu so sebou niesť význam toho “dobre už bolo”.

Aby sme sa tomu vyhli, aby sme zo signalizačného systému nevyrobili náš navigačný systém, je dobré vziať spomienku na vedomie a ak nás nevaruje, presmerovať svoju pozornosť na niečo iné.

No pokiaľ nás varuje, je dobré sa podľa toho varovania zariadiť a – áno, už sa chytáte 😛 – presmerovať svoju pozornosť na niečo iné, aby sme tomu negatívnemu nedodávali energiu a tým mu nerolovali červený koberec. 🙂