Dnešný citát sa tak trochu týka včerajšieho článku a včerajšej témy nedokonalosti. Ide o nekladenie príliš vysokých očakávaní na seba samého… Málokedy si uvedomujeme, ako bezmozgovo k sebe pristupujeme. Ak nám o niečo ide, vždy zo seba dávame to najlepšie. Bez výnimky.

A niekedy to stačí a inokedy nie. 🙂

Ale keď sa na situáciu pozeráme spätne, skúmame, kde sme čo mohli urobiť inak a “lepšie”. Lenže… nemohli. Ak sme v danom okamihu dali to najlepšie, čo sme dokázali, nemohli sme urobiť viac.

No a ak to nestačilo, tak bol nevhodný okamih, kedy sme sa o čosi snažili.

Ale nezlyhali sme. Dali sme to najlepšie. Nemohli sme dať viac. 🙂

Nemá význam sa spätne odsudzovať a kritizovať za niečo, čo sme aj tak nemohli urobiť inak…

Potrebujeme akceptovať, že nie sme Všetko-čo-je, ale len jeho súčasť – a tak že nevieme niekedy dať to, čo by situácia potrebovala, aby sa vyvinula naším smerom.

Nabudúce.

A dovtedy nešpekulovať “mal(a) som ešte…”. 🙂

Minule som zachytila na fejsbúku pekný šplech:

To, že to nefungovalo, ešte neznačí, že si zlyhal!
Totálne úspešne si to domrvil.

🙂

 

Prístup ku knihe objednať na https://www.belangelo.sk/sipove-zaby/. Tam nájdete aj verejne prístupnú kapitolu 1.

Na Eprakone si môžete pozrieť citáty a úryvky z knihy: https://eprakone.org/category/sipove-zaby/.