Gabriel, 10.4.2025

Veliký, netuším, či vôbec budem mať kontakt…

ZACNI

Začala som – a ešte stále nič nepočujem.

Nepochybuj.

Okej. Takže ak budeme písať, tak to bude deň dobrých rád a príkazov, čo?

😊 Vyrábaš z toho tragédiu. Dobre, nepočuješ a necítiš – a čo? Vieš, že nie si odpojená. Tak vnímaj drobné záchvevy… Keď si šla domov, tiež si vnímala drobné záchvevy – a potom to začalo ísť. Komunikácia prebieha na inej úrovni.

Ale prečo? Prečo sa to vôbec pokazilo?

Pretože si sa stratila v mojej energii. Prestala si vnímať hranice.

A prečo?

😊 Prečo, prečo… Nič iné nevieš?

Momentálne ma nič iné nezaujíma.

A čo keby som s tebou chcel hovoriť o niečom, čo ťa momentálne nezaujíma? Musel by som byť ticho?

Je to to? Chceš ty so mnou hovoriť o niečom, čo ma nezaujíma?

Áno aj nie. Chcem hovoriť o niečom, o čom ty hovoriť nechceš.

Aha… a sme doma. Zas je vina u mňa.

😊 Vina… Kto začal o vine? Je to situácia a tá sa prejavuje istým spôsobom. Bojíš sa pohnúť ďalej z toho, kde si dnes. Čo myslíš, ako dlho tam vydržíš drepieť?

Dlho. 😊

Figu. 😊

Veeeeľmi dlho. 😀

Nie. 😊

Nie?

Nie. 😊 Budeš robiť to, k čomu ťa dotlačím. Len tentokrát budem tlačiť veľmi pomaly a opatrne a ty preto veľmi dlho a výrazne nebudeš nič počuť. 😊 Už ťa poznám. Len nepopudiť – pretože sa to môže zvrtnúť. Pozri – s Otcom si už začala hovoriť.

Len keď si ma donútil.

No a? Hovorila si s ním? Hovorila… A ukázalo sa jedno – neznenávidela si ho. Bojíš sa ho. Čo je rovnako zhubné, ale s tým viem lepšie zaobchádzať.

…

Prečo nereaguješ?

A prečo by som mala? Nebudem reagovať. Nenaseriem sa. Vyprávaj si, čo chceš. Ceeth ma naučili – dať tvoje slová na najbližšie voľné miesto v štruktúre a už im nevenovať pozornosť.

A tým ťa odpojili. Naučili ťa nevnímať nás. To si chcela?

Vieš, že aj áno? Presne to som chcela…

Chceš sa hádať.

Nie. Chcem pochopiť toto bezvetrie, v ktorom sa nachádzam.

To je jednoduché… Orientovala si sa podľa nás. Teraz nás už ani nepotláčaš, ako obvykle, ale vyslovene popieraš. Prečo sa potom čuduješ, že nás prestávaš vnímať?

Neviem, čo mám robiť. Neviem, či popierať naďalej alebo začať počúvať. Počuj, tým písaním sme skutočne ale že vôbec nič nevyriešili…

Tak trochu predsa len. Zistil som, ako na teba. Zistil som, kde sama zlyhávaš. Nič si z toho nerob… Pomaly a postupne. Teraz mám v rukách kormidlo ja. Nadávaj mi, obviňuj ma, vykríkaj, ako ti ubližujem – ale nepochybuj o mne. Ak by si začala pochybovať, ak by si ma vyhlásila za neexistentného, budem musieť použiť oveľa vyšší tlak, aby som obnovil napojenie – a to vieš, tlak bolí.

Vyhrážaš sa?

Čo ťa vedie k tomu, považovať moje slová za vyhrážku?

Že by skúsenosť?

A čo je skúsenosť?

Zážitok?

Vedľa. Vieš to – vidím to. Pomenuj to. Môžem to pomenovať aj ja, ale aspoň nejakú ochotu spolupracovať z tvojej strany potrebujem, takže to pomenuj sama…

Odinterpretovaný zážitok.

A kto má kontrolu nad tvojimi interpretáciami? Ja?

Nie. Len ja sama.

Takže vieme – zíď z roviny odinterpretovaného zážitku na rovinu čistého zážitku a jeho dopadov. Prestaň do toho vkladať svoje posudzovanie, pretože to bude ovplyvnené tvojou nedôverou a strachom. Urobil som niečo, čo sa ti nepáčilo? Iste, urobil… A bol v tom ten zlý úmysel? 😊 … 😊 Interpretácia. Rozumieš?

Okej. Rozumiem. Ale ja mám zážitky už uložené aj s ich interpretáciami.

😊 To je nezmysel. Je energetická rovina, ktorá ťa vedie konať istým spôsobom, a potom mentálna rovina, ktorá tomu konaniu dáva význam. Potrebuješ zliezť z mentálnej roviny na energetickú. „Ja ho nenávidím!“ Čo myslíš, ktorá rovina to asi tak je?

Mentálna. Môj postoj k tomu, čo sa dialo.

A vieš, kam si môžeš svoj postoj strčiť, pravda? 😊 Teba nesmie zabrzdiť tvoj postoj, pretože ten vznikal v dobe zážitku a bol vyjadrením toho, kto si bola vtedy. Bolelo? No a? Myslíš, že by to bolelo ešte aj dnes? Alebo si práve v tom bode už získala jazvu, cez ktorú ďalšia bolesť neprejde – alebo prejde len zmiernená?

Pozeraj na to, čo sa skutočne stalo.

Podrazil si ma.

Podrazil. 😊 A čo teraz? Podrazil som ťa. Čo s tým spravíš?

Nedám ti príležitosť ešte niekedy ma podraziť.

Ale to nie je tak, ako sme sa učili, že nie? Podrazil som ťa? Ideš a podrazíš ty mňa. Tvoja emócia sa vybíja a môžeš znova začať robiť priamo s energiou situácie. A tá energia situácie znie: ustála som to, dala som mu po papuli, som hodnotný jedinec, s ktorým nikto nebude len tak vybiehať. 😊 Ako teraz vyzerá tvoje hodnotenie situácie? Rovnako ako pri „podrazil ma“?

Neviem, čo toto niekedy zvládnem…

Kým budeš stále opakovať, že nevieš, či toto niekedy zvládneš, nikdy sa nepustíš do samotného zvládania. Tvoja vnútorná pochybnosť je len príbeh o istom type situácií. Nemôžeš situáciu ošetrovať tým, že hľadáš odpoveď na príbeh, čo si rozprávaš. Potrebuješ hľadať odpoveď na situáciu.

A teraz si všimni, čo nastalo – komunikácia na viacerých úrovniach súčasne bez toho, aby si ju musela verbalizovať. Písala si myšlienku a súčasne si si zabránila opravovať preklepy, lebo si vnímala moje „neopravuj, píš ďalej“ – a to súčasne s tým, ako si vnímala to, čo ti hovorím. Ešte stále si myslíš, že nepočuješ? Ešte stále chceš späť na pôvodný level, kde som mohol hovoriť len jednu vec v čase?

Počuj, toto sa vyvinulo oveľa lepšie, než som očakávala…

Pretože tvoje očakávania sú ó-také-podstatné! 😊

Idem z rozhovoru von a opravovať preklepy.

Prečo? Pretože o minútu zabudneš, ako sa opravujú preklepy? Všimni si, kedy cítiš nutkanie opustiť situáciu – keď sa cítiš ohrozená v svojej interpretácii. Keď už som tá sviňa, ako ktorú ma vnímaš, tak ti prekáža, ak zistíš, že nie až tak…

Nevnímam ťa ako sviňu!

Mi hovor. Ak nedokážeš byť úprimná sama k sebe, nemáme o čom hovoriť.

Teraz ukončuješ hovor ty.

😊 Vyššia energia berie. Choď si opravovať preklepy a rozmýšľaj nad tým, čo ti je prednejšie – mať pravdu alebo spoznať pravdu. Máchať sa v svojich bludoch alebo začať konečne spolupracovať. Kto som?

Kamarát?

Nie. Som tvoja energia – tá väčšia a preto silnejšia časť z nej. Ideš vzdorovať? Ideš sa biť? Čo myslíš, kto vyhrá? Nezabúdaj: pomaly a nenápadne. Alebo si už urobila zážitok, že som sa nesnažil dávať veci do poriadku? Že som prestal s tebou komunikovať? Zažila si? Zažila si?

😳 Nie. Myslím, že preto ti ešte stále verím.

Veríš, ale nedôveruješ. Domáca úloha: vyjasniť si rozdiel medzi týmito dvomi. Bez toho sa ďalej nepohneme.