Znova k toxickým ľuďom v našom živote. Jedna z ich nechutných vlastností je, že vedia veľmi presne vycítiť, kde máte svoje boľavé miesta, a potom sa do nich striafajú tak dlho, až vypeníte. A len čo vypeníte, zatvária sa pred ostatnými nevinne a vyrobia útočníka z vás.

Spomienka z čias, kedy ešte existovali len pevné linky a vonku zúril socializmus 😉 … V kancelárii sme mali telefón na stole toxickej kolegyne, s ktorou som sa rozkmotrila. Niekto zavolal, ona zdvihla a hovorí: “Nie, ona tu nie je.” Pritom sme tam boli všetky.

A keď som šla k vedúcemu zdvihnúť obočie, začala rozprávať, že si nič také nepamätá a prečo by ma mala zatajovať? (S tou zvyšnou kolegyňou vychádzala vynikajúco.)

Vedúci na mňa pozrel tým okom, čo na psa, a zakázal mi sa na ňu ďalej sťažovať. (Našťastie som mala dosť rozumu a v tom čase odchádzala z vedľajšej kancelárie jedna kočka, tak som ho požiadala, aby som sa smela presťahovať. V tú ranu ustali všetky moje “neospravedlnené opustenia pracoviska”. 🙂 Baba o mne síce šírila chýry aj naďalej, ale okolo mňa bola skupina ľudí, čo so mnou boli v dennom kontakte, a tá vedela porovnávať. Odrazu som prestala byť ja tá zlá. 🙂 )

Na to, aby to fungovalo, potrebuje urobiť toxický človek jedno – potrebuje vás izolovať od prostredia, aby všetky správy o vás prichádzali k prostrediu cez neho a vy ste na jeho priazni zostali celkom závislí.

A tu je ďalší úryvok z Vianočného útočiska, ktorý zachytáva presne toto:

Zasmial sa jej do tváre. “Myslíš? Myslíš, že sú ešte stále tvoji kamaráti po tom, čo sa dozvedeli, aká skutočne si? Stretol som sa s nimi dole v krčme a trochu som im otvoril oči…”

Srdce v nej zamrelo. Túto situáciu zažila nespočetnekrát… Keď niekde našla ľudí, s ktorými si rozumela, Roman sa do toho prostredia okamžite votrel a začal o nej šíriť výmysly. Takto ju izoloval od blízkych ľudí počas ich manželstva a neprestal s tým ani po rozvode! Nepochodil jedine u Jožka, ktorý ju pridobre poznal, než aby naletel na Romanove ohováračky, a nepochodil ani vo vydavateľstve, pretože tam z jej kníh už dávno dokonale poznali jeho zákerné ťahy!

No a teraz sa zjavne podujal izolovať ju od ľudí, čo ju poznali od detstva a ktorí by to mali vedieť lepšie!

Spomenula si, ako sa pri zažínaní vianočného stromčeka na ňu Kamil neusmial a ako odmerane s ňou hovoril.

Takže takto to bolo…

Zaplavila ju nečakaná trpkosť. Zas raz bola na svete celkom sama a ostatní ľudia boli buď priami nepriatelia, alebo sa z nich stali nepriatelia, len čo sa dostali do kontaktu s Romanom!

A Roman sa staral, aby sa vyskytol v každom prostredí, do ktorého sa dostala ona.

Lenže Kamil… Kamil sa nemal nechať zviklať! Myslela si, že ju pozná lepšie! Mal vedieť, že Romanove reči sú len klamstvá! Čo o nej zasa povytruboval? Že zastrelila Kennedyho?!

Takže takto to bolo… Zradili ju tí, na ktorých sa spoliehala najviac.

Bolelo to.

Bolelo to viac, než si dokázala predstaviť.

Bolelo to tak veľmi, že sa rozhodla, že dnes to bolí naposledy.

Už nikdy si nenechá od nikoho takto ublížiť. Už nikdy sa nepokúsi s nikým zblížiť.

Už nikdy!

Ak sa necháte mentálne vmanévrovať do toho priestoru, čo hlavná hrdinka Gesa, tak sa začnete vedome a cielene odrezávať od ľudí – a tým aj od ich podpory a pomoci.

Viem to; strávila som tak celý život. 🙂