O tento citát som sa potkla na fejsbúku a rozosmial ma.

Dobre, na prvý pohľad vyzerá osvietene. Človek, čo si nenechá brnkať po nose od iných.

Ale čo hovorí?

Odpúšťam často, no nie všetko. Zhrnuté pod čiarou: neodpúšťam. Ja si vyberám, kedy láskavo odpustím a kedy nie. Ukrivdenosť je súčasťou môjho svetonázoru.

Zabúdam rýchlo, no nie vždy. Zhrnuté pod čiarou – už to tušíte – nezabúdam. Ja si vyberám, kedy veľkoryso zabudnem a čo budem zazlievať až do konca svojich dní. Posudzovanie je súčasťou môjho svetonázoru.

Ale zabilo 😉 ma to posledné: nenosím v sebe zlobu, ale neznášam – čiže nevraživosť 😆  je súčasť môjho svetonázoru.

Nikdy zo svojho života nedostanete závislosť na iných a ich správaní, pokiaľ sa budete nútiť rozhodovať, či odpustíte, či zabudnete a či vás niečo neponižuje… Nikdy. A toto “nikdy” je bezvýhradné nikdy. 🙂

Ak nechcete mať potrebu odpúšťať, zabúdať a neznášať – teda chcete, aby krivdy zmizli z vášho života – potrebujete jediné: vyhlásiť ich za bezpredmetné. Súťažnú disciplínu zmeniť z “čo mi kto robí” na “to vypovedá o tebe, ale mňa a mojej hodnoty sa to netýka; týka sa to len miery, v akej sa budeš vyskytovať v mojom živote aj naďalej”.

Živé veci, ktoré upadnú do nehybnosti, začnú hniť a rozkladať sa. To isté platí o energii. Preto sa Univerzum stará, aby energia tiekla – a niekedy tečie spôsobom, ktorý pre nás nie je príjemný. Niekto nám urobí zle. Niekto nás poníži. Dôležité je vziať to na vedomie ako “stalo sa” a pohnúť sa ďalej – nezaujímať k udalosti postoj. Urobiť ju pre náš život bezpredmetnou. Potom máme vysokú šancu, že si podobné situácie nepritiahneme znova, len aby sme dostali novú šancu rozhodovať sa, či tentokrát odpustíme, zabudneme alebo znesieme. 🙂