Predstava, že potrebuješ ochranu, značí, že veríš, že na teba zaútočia. A tvoje presvedčenie formuje tvoju realitu.

Preto aj strach, že by sa čosi mohlo stať, je to isté ako veriť, že to nastane.

A preto sa vytvára aj táto syntetická (=umelá) emócia, ktorú nazývaš nádej – pretože v skutočnosti veríš v beznádej.

(výťah z Bashara)

Na stránke Bashara som našla tento výťah, čo spracovala nejaká kočka, kedy vlastnými slovami prerozpráva niečo, čo Bashar povedal – interpretuje to. Málokedy to čítam, lebo interpretácia už nenesie vibráciu pôvodnej myšlienky, ale tentokrát ma zaujalo, ako si túto myšlienku odinterpretoval niekto iný, menovite iná kočka menom Boyana:

“V podstate je zákon príťažlivosti popretie reality… takže keď zistím, že sa cítim zle, tak si poviem “och, ako dobre sa cítim!”

Toto veľmi často vídam v prepsychologizovanej new-age ezoterike s jej povinným “pozitívnym myslením” a dosť ma to rozčuľuje, pretože energia nasleduje pozornosť… a keď sa cítim zle a tvrdím, že sa cítim dobre, čo tým posilňujem/zhmotňujem? Svet, kde bolesť je nežiadúca a treba ju premaľovať na niečo iné.

Čo tým dostanem? Svet, kde bude viac príležitostí na premaľovávanie, keďže som v tom ó-taká-dobrá…

Zmena vibračného vyladenia nie je popieranie!  Proste vezmete na vedomie to zlé a potom sa pustíte v tom zlom nájsť tie dobré vecičky… pretože tam budú. Pohybujeme sa v svete duality a všetko, čo je nejaké, má v sebe aj zárodok svojho opaku. Jin a jang. 🙂

Len čo začneme byť dobrí v nájdení toho pozitívneho v tom negatívnom, naša vibrácia sa automaticky zmení, pretože naša pozornosť nie je na popieraní, ale na vyhľadávaní. Nevenujeme pozornosť zlému, to jednoducho vezmeme na vedomie s nonšalantným komentárom “šit hepenz”, a potom cielene zistíme, ako nám ten “šit” akosi neublížil.

Výsledok: nezávisle od “šitu” sa cítime dobre. Začíname byť expert na vnímanie toho dobrého a pretože energia nasleduje pozornosť… atď.

🙂