Čakanie a trpezlivosť obvykle nepatria k našim silným stránkam – najmä vtedy nie, keď niečo chceme alebo máme pocit, že to potrebujeme, že sa bez toho nezaobídeme. Vtedy obvykle nohu na plyn a ideme na plné pecky, len aby sme sa príliš rýchlo vyšťavili a keď bude treba, už sa nám nedostáva energia… Toto je jedna z hlavných chýb, ktoré robíme, keď sa pokúšame niečo si zhmotniť.

Tak najprv – v ceste nám stoja naše vlastné predpoklady. Keď nám ide o veľa, máme tendenciu myslieť skratkovito. Vychádzame z doterajších skúseností a snažíme sa odhadovať vývoj. Snažíme sa odhadovať rýchlosť. Snažíme sa odhadovať pravdepodobnosť. Ale pritom vychádzame zo situácií, kedy sme šli za niečím iným, alebo zo situácií, kedy nám to nevyšlo.

Minulosť nepredurčuje budúcnosť. Ak sme mali sny, mohli sa zmeniť. Ak sme boli presvedčení, že bez niečoho neprežijeme, život nám mohol ukázať, že sa mýlime. Potrebujeme len nespadnúť do zbytočnej emocionality a hnevu, pretože tie sústredia celú našu pozornosť na to, ako sú veci inak, než by sa nám hodilo… Čo tým posilníme? Viac situácií, ktoré sa nám nebudú hodiť!

Nastáva doba overovania, čo je vlastne pre nás ešte stále dôležité, aby sme sa nenaháňali za vecami, čo nám neprinesú vytúženú spokojnosť. Nevhodné podmienky pominú. Veci sa dajú do pohybu. Nemusíme tomu veriť; stačí uvedomiť si, že toto Univerzum je sústavný pohyb. Zaviaznutie situácie je výnimka, ktorá sa veľmi rýchlo odstráni. Netreba sa snažiť viac a viac, netreba sa pechoriť, treba len vyčkať, až sa veci znova dajú do pohybu. A medzitým overovať, že až sa energia pustí tiecť, budú mantinely nastavené tak, aby ju viedli tým správnym smerom. Že sme urobili všetko, čo bolo v našich silách, a teraz už môžeme odstúpiť a odovzdať opraty Univerzu, nech urobí svoj zázrak. 🙂