Párkrát som v živote zažila situácie, kedy mi prostredie len preto, že sa rozhodlo ku mne vzhliadať, zakazovalo rozprávať môj príbeh a miesto toho prenechať rozprávanie môjho príbehu iným.

A ja, od prírody ohľaduplná, pasívno-agresívna ovečka, som ustúpila.

Nebolo to “osvietené”.

Necítilo sa to dobre.

Nebolo to dobré.

Bolo to vytvorenie priestoru niekomu inému na môj úkor.

Povzneste sa nad to, ako iní hodnotia to, čo robíte a čo si myslíte! Ak ste niekomu naozaj ukrivdili, ospravedlňte sa. Ale ak nemáte pocit, že ste ukrivdili, začnite rozprávať svoj príbeh o tom, čo sa stalo.

Máte na to právo.

Ba – máte povinnosť urobiť to! Jedine vtedy sme prínosom pre celok, keď sme absolútne autentickí. Takýchto nás Univerzum potrebovalo v tom mieste a čase, kde sa práve nachádzame. Možno nie sme najpríjemnejší, ale máme presne tú energiu, ktorá je v danom bode existencie potrebná.

Máte nárok na svoje príbehy. A rovnako máte nárok zmeniť ich, ak sa už necítia celkom ako “aj to som ja”. 🙂