Keď sme  sa  dlho pohybovali v  tom istom, začíname  to považovať za jedinú prístupnú možnosť. Nadobúdame rutiny a svoje voľby  prenechávame na autopilotovi. A autopilot robí jedno – udržiava  nás v tom, kde práve sme. Nijaká zmena, nijaký pokrok, len opakovanie zabehaného.

Opakovanie  zabehaného nás odrezáva od všetkého toho,  čo sme si pre seba priali, ale čo bolo  doteraz za hranicami našej zóny komfortu.  Napriek tomu to neznamená,  že sme prestali snívať… a sen je momentálne najlepšia cesta, ako von zo zabehaného spôsobu života!

Potrebujeme začať snívať a potrebujeme sa začať hýbať. Potrebujeme začať vyhliadať príležitosti, ktoré sme ešte nevyužili. Potrebujeme si začať trúfať aj na veci, ktoré  pre nás nie sú bežné. A potrebujeme si pripomenúť, kto sme pôvodne boli a čo bol náš  pôvodný “veľký sen”.

Len čo sa začneme hýbať, otvoria sa nám nové možnosti a všetko to, v čo sme už prestali dúfať,  sa ocitne znova na dosah.