Dnes tu mám niečo, čo je pre mňa extrémne dôležité:
“Vyhojenie nie je vytvorenie dokonalého opisu dokonalého tela; je to zistenie, že to telo už je dokonalé.” — Ernest Holmes
Väčšinou sme už tak domontovaní interpretáciami spoločnosti o tom, čo má ako vyzerať, že sami seba začíname považovať za “chybných” a treba nás “opravovať”… Vôbec si neuvedomujeme, že tým súčasne tvrdíme, že Boh stvoril nepodarok.
Oveľa rozumnejšie mi príde vykašľať sa na predstavy toho a hentoho o tom, ako by sme mali vyzerať, čo by sme mali robiť, ako by sme sa mali cítiť… Čo keby sme sa miesto toho pokúsili zistiť, čo tým Boh mal na mysli, keď nás takých vytvoril? Čo je naša jedinečná šanca prispieť k tomuto životu? Ktoré naše vlastnosti sú také užitočné, že ich iní potrebujú?
Čiže miesto “Prečo (nie) som taký-a-taký?” sa pýtať skôr “Čo sú situácie, kde sa viem jedinečne predviesť a som prínosom?”










Povedz svoj názor