Eprakone – ezoterika a spiritualita

Holly, kočka u ktorej som bola na kurze, raz rozprávala príbeh o tom, prečo daný kurz a svoj blog vytvorila. Mala situáciu, z ktorej sa potrebovala vyhrabať von, a tak skúšala dostupné možnosti…a ani jedna jej úplne nesadla. A ona, aj keď bez jasných kontúr, mala predstavu, čo potrebuje.

Začala skúmať rôzne zdroje a seba. Písala o skúsenostiach, čo na svojej ceste naberala, a delila sa o ‘nástroje’. Až jedného dňa zistila, že keď nenachádzaš čo potrebuješ, vytvoríš si vlastné. A tak aj spravila – vytvorila vlastnú verziu ‘dostupnej možnosti’ vo forme blogu, online kurzov a komunity.

Dnes som na ten príbeh myslela, keď som mrzuto odklikla piatu lekciu kurzu od DailyOM, na ktorý som mala očividne vysoké očakávania. Pojem ‘the mother wound’, alebo v mojom voľnom preklade materská rana, je pomerne novo udomácnený, aj keď sa o novú záležitosť rozhodne nejedná.

Na základe ceny som neočakávala plavbu po Karibiku ani drink s dáždničkom k tomu. Ale rozhodne som očakávala viac ako kratučké textíky vykradnuté zo ‘Ženy, ktoré behali s vlkmi’ a ľahké kĺzanie po povrchu témy. Chýbala mi hĺbka, zdroje, návody, cvičenia a skúsenosti toho, čo tou cestou kráčal a na niečo pri tom prišiel.

’Mrzutosť z mojich nenaplnených očakávaní je len a len moja’, opakovala som si v duchu, keď som z tohto článku vymazávala zábavné, ale ironické odstavce o ďalších kvalitách kurzu. Spätne som tej triezvosti celkom rada. Lebo teda napriek záchvatu velikášstva (‘Ó toto by som spravila ale oveľa, oveľa lepšie ako vy’) som kurz dokončila a zistila, že zvyšných päť lekcií bolo k veci a dokopy ako celok kurz dával zmysel. Odviedli dobrú robotu. No stále sa mi žiadalo viac.

Vidím, ako by som chcela, aby ten materiál vyzeral.
Pretože tou cestou kráčam, pretože rada rozpravám o tom, čo na nej zažívam.
Pretože som počas nej nazhromaždila dosť zdrojov a nástrojov, ktoré pohromade dávajú zmysel, a baví ma sa o ne deliť.
Pretože som po nej kráčala sama ako po neznámom území, mala som možnosť získať vlastné vedomosti a zručnosti.
Pretože ma zaujímajú zručnosti a skúsenosti iných.
Pretože vďaka tomu viem aj to, akú hodnotu má komunita, ktorá má predstavu o teréne, ktorým kráčam.
Pretože taký materiál chcem pre seba aj pre ostatných, lebo viem, že sú aj ostatní.

Ako sa hovorieva, nikto vám nevie dať toľko, čo vám ja viem sľúbiť. 😉
Ale v preklade to značí dve veci – aj mrzutosť a velikášstvo môžu byť živnou pôdou pre niečo dobré, keď sú trochu odsedené alebo odstopované.

Kamarátka Suzi bola raz podobne mrzutá, keď sa dozvedela o (celkom úspešnej) existencii lektorky prenatálnych a pôrodných kurzov, ktorá bola bezdetná. Z toho, že si bezdetná (prehliadla, že inak vynikajúca) lektorka dovolila učiť iných o tehotenstve bez vlastného zážitku, jej vyrazilo dekel. (Ja by som ešte dodala, že prehliadla aj fakt, že sama chodí ku gynekológovi, ale o to nešlo.)

Išlo o to, že tá lektorka si to, na rozdiel od nej, sama dovolila, a to dokáže naštvať (mi povedala Suzi na druhy deň, keď s tým už chvíľu posedela.)

Bola som mrzutá, lebo som si neuznala autoritu hovoriť o téme materskej rany ako niekto, kto s tým pracoval a už niečo vie. Nemám z tej oblasti titul ani akreditované vzdelanie. Ale tuším začínam mať gule. Už som sa autorizovala. Budú články.