Eprakone – ezoterika a spiritualita

Niekedy je život ako beh do kopca proti vetru, inokedy všetko ide hladko, že si ani nevšimneme, ako veľmi napredujeme. Veľakrát za tým stojí to, že nám pohľad (a interpretácie) skresľuje nejaká nevyhojená časť v nás, niečo, čomu buď nevenujeme pozornosť, alebo čím sa doslova odmietame zapodievať. Niekedy aj zatváranie očí pred problémom je milosrdnejšie ako čeliť mu – najmä vtedy, ak sme ešte nenazbierali dostatok energie.

Potrebnú energiu nadobúdame buď tým, že sa veci vystupňujú do neúnosnosti a donútia nás čeliť našej vlastnej temnote, alebo zažijeme niečo povzbudzujúce, čo nám dodá sily popasovať sa s tým desivým. V každom prípade sa tomu vyhojeniu nevyhneme. K človeku jednoducho patrí radosť zo života, nie utrpenie – a my sa potrebujeme naučiť nespájať dohromady veci, ktoré k sebe nepatria! Nepremaľovávať prehry na víťazstvá, sklamania na naplnené očakávania, smútok na odstup. To nie je riešenie; to len povedie k vystupňovaniu tlaku na nás. Miesto toho potrebujeme nájsť v tom nepríjemnom, čo stojí pred nami, záblesk nádeje a šťastia – alebo aspoň veselosti.  Niekedy sa cez Peklo prehrmí najľahšie s ironickým úškrnom na perách a rátaním, koľkokrát sme “rozdali” a koľkokrát sme “schytali”. 🙂

Ak pred sebou máme niečo, čo nás desí, ale akosi sa tomu nevieme vyhnúť, sústreďme sa na fakty a vykašlime sa na svoje postoje, názory a interpretácie. Postoje, názory a interpretácie sa menia, kým fakty zostávajú. A nakoniec žiadne Peklo netrvá večne, pretože potom by bolo len Peklo a kam by sa podelo naše Nebíčko? 😉

Proste poďme na vec a plakať/radovať sa budeme zajtra. Pustime, čo pustiť treba, a poďme na niečo nové!