Vyzerá to tak, že sme v minulom týždni nechcene spadli do emocionálnej reakcie na nejaké príkorie, ktoré sa nám udialo. To sa stáva a nemá zmysel sa za to hanbiť – aj najosvietenejší človek má svoje slabé chvíľky, kedy ho realita prikvačí do nie-až-tak-osvieteneckého správania. Nevadí – ak si to dokážeme uvedomiť, ak vieme zistiť, čo nás k tomu viedlo… a miesto hanbenia sa zjednáme nápravu. 🙂
Niekedy proste veci nevychádzajú podľa našich plánov, ani podľa nášho najväčšieho snaženia. Niekedy jednoducho nemáme tú vibráciu, aby sme si zhmotnili to, čo potrebujeme. To neznamená, že ju nebudeme mať zajtra alebo pozajtra – stačí len si sadnúť, počkať a získať odstup od svojho emocionálneho výbuchu a hanby zaň. Niekedy stačí len odpustiť si, že ešte stále sme len ľudia. 🙂
A s každým takýmto zážitkom si pestujeme “hrošiu kožku” a stávame sa odolnejší nielen voči príkoriam, ale aj voči tomu, že niekedy zlyhávame a nedáme to, čo by sme si priali. Čo na tom záleží? V živote máme predsa jediného sudcu – nás samých…
Tak ak sme si okolo seba vytvorili situáciu, v ktorej nie sme hviezda najjasnejšia, tak obráťme list a poďme sa pozrieť, či v novej situácii, ktorá už stepuje za dverami, nebudeme hviezdiť viac. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 