Na dnes som nemala nachystaný článok, ale včera mi systém zadržal pri článku Aktivujeme si 12-vláknovú DNA 1 na moderovanie mail od niekoho nového. Najprv som myslela, že to bude spam na Viagru alebo Mercedes (ktoré oboje asi rovnako naliehavo potrebujem pre svoju blaženosť), ale skutočnosť bola ešte veselšia… A pretože nič pripravené, tak dnes budete za trest čítať so mnou 😉 :
príspevky, ktoré poukazujú na tvoju duševnú poruchu sa tu nezobrazujú, však helarka. to ti anjeli akceptujú tvoje pokrytectvo? samozrejme že áno. pretože keď tvoja schizofrénna myseľ komunikuje so svojou nevedomou odnožou tak dostaneš len tú odpoveď, ktorú sama chceš. …najhoršie na tom je, že na túto stránku určite píše aj minimálne 10% relatívne duševne zdravých ľudí, ktorých zavádzaš svojimi bludmi. …takže nabudúce keď budeš zase písať o výplodoch tvojej chorej mysli tak si aspoň naštuduj pozadie a pozdravuj odo mňa anjelov. …a mimochodom schizofrénia sa dá liečiť akurát už si asi gabkom nepokecáš.
Chlapík a nazval Tyler a je niekde od Žiliny (apoň podľa IPčka), inak by som myslela, že sa nám vracia Nrayn 😛 … IPčko je vraj v správe Národnej banky Slovenska. 😉
Milujem, keď naše peniaze spravujú psychiatri.
Alebo… že by sa účtovník vyjadroval k psychickým problémom?
ĽUDIA. Dajte si pohov. Že som cvok, to viem aj bez vás… Nepotrebujete ma však presviedčať o tom, že ste cvoci aj vy! Je mi jedno, čo ste. Proste a jednoducho – choďte preč z môjho príbehu a vyprávajte si svoj vlastný. 😀
“Tyler”, stačilo?
A pre tých, čo pathworkujú: Čo sa asi deje v mysli takéhoto človeka, keď píše niečo podobné? Akým vnútorným démonom asi čelí? Čo ho vedie útočiť na niekoho, koho vôbec nepozná?
A… kde sa správame podobne aj my? Kde máme ešte nejakého vnútorného démona, ktorý robí naše reakcie úplne pochopiteľné v našich vlastných očiach a celkom nepochopiteľné v očiach niekoho iného?
Ja o svojom jednom takom viem. Práve včera som mu čelila. Napísala som Gabrielovi list (pretože kyvadlo nešlo), aby som emócie, ktoré som z posledného kontaktu v sebe nosila, do seba nezažrala a nevytvorila si nový blok. Aj som si porevala, aj som si popočúvala pesničku (jedno s druhým na striedačku, pesnička u mňa bežala v slučke aspoň pol hodinu, než som mala pocit, že už radšej idem robiť niečo iné). Dúfam, že to zabralo. Nestarám sa o nich; starám sa o seba. Nedokážem zrušiť príkoria tohto sveta, ale dokážem sa pokúsiť nevyrobiť si z nich ďalšiu traumu. 🙂 Koniec dnešného pathworkovania. 🙂










Povedz svoj názor