Jedna vec, čo nemáme pod kontrolou, je čas, v akom sa nám veci dostavia/zhmotnia. Pretože však naša spoločnosť buduje na zdaní kontroly, tak nás naša zjavná “bezmocnosť” dokáže vnútorne ničiť – bolí, spochybňuje aj tie veci, ktoré sa nám daria, a odhrýza z nášho pocitu vlastnej hodnoty… Je to však len emotívna reakcia na fakt, ktorý sa tou reakciou nijak nezmení. Veci sa nebudú diať rýchlejšie alebo pomalšie len preto, že k nim zaujmeme stanovisko a budeme sa nad nimi sužovať. Veci sa udejú vtedy, keď sa stretne tá správna miera energie v situácii, v nás a iných ľuďoch (ak sa na našom pokroku majú podieľať).
V takýchto okamihoch máme tendenciu upierať pohľad na konečný cieľ a snažíme sa dosiahnuť ho miesto toho, aby sme sa zapodievali drobnými prkotinkami, ktoré sa pred nami vynárajú. Emocionálne sa upíname na cieľ – a pretože v ňom napriek všetkému snaženiu nie sme, naša emócia nie je pozitívna. Čo to zapríčiní? Že sa stávame brzdou vo vývoji situácie – práve my nedosahujeme tú správnu mieru energie!
Sústreďme sa miesto toho na tie prkotinky, čo sa vynárajú, a premeňme ich na zdroj úspechu, alebo aspoň spokojnosti. Skúsme sa na ne pozrieť očami toho, kto už stojí v cieli: ako by prípadne mohli byť ďalším krokom k tomu, čo chceme? Čím by mohli prispieť? Čo by nám mohli dať – čo by nás mohli naučiť? A dajme pozor na to, aby sme sa sústredili na pozitívne aspekty. Potrebujeme svoju vibráciu zvyšovať, nie znižovať nervóznym podupkávaním, že prečo sa už veci nehýbu…
Prestaňme byť sami sebe brzdou. Sústreďme sa na drobnosti a zažívajme úspech v nich – takto si trénujeme náš “úspechotvorný sval”. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor