Niekedy naša vlastná sila nestačí na to, aby sme dosiahli to, čo chceme – a vtedy, keď to potrebujeme… Obvykle začneme ešte viac tlačiť na pílu a celé naše vnímanie sa scvrkne na vec, ktorú chceme prekonať. Stratíme oči pre širší kontext a stratíme tak z pohľadu “obchvaty” – náhradné cestičky, ktorými by sme sa mohli k nášmu cieľu dostať. Nakoniec to vyzerá, akoby sme sa snažili preraziť hlavou múr tam, kde o päť metrov ďalej sú otvorené dvere…
Niekedy nám naše vlastné zásady a utkvelé predstavy prekážajú v pokroku. Neznamená to, že ich máme hodiť cez palubu, ak sa chceme pohnúť ďalej – znamená to len, že si potrebujeme spomenúť, prečo ich máme. Nedržať sa znenia zásady, ale jej zmyslu. Pozrieť za obraz a vyladiť sa na pocit, ktorý nám má poskytnúť.
A ak sa skutočne nijako nevieme vymotať zo situácie, predstavme si, že sme staršia, dokonalejšia verzia zo seba, ktorá to celé preskákala, už je o desať rokov ďalej a píše nám niečo ako “ťahák”. Čo by nám napísala? Čo by bolo v jej očiach dôležité a čo by bolo len samonastolené obmedzenie?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 