Nedostane ma!

Dnes sa kamarátka vracia domov po operácii. Po 15 rokoch sa jej vrátila rakovina a celý cirkus začína znova… Napriek tomu, že sa ten život niekedy správa ako drvič odpadu, dá sa urobiť len jedno – rýchlo a rezko prekráčať cez Peklo, nepozerať napravo-naľavo, nezastavovať sa a hlavne… nepýtať sa, prečo.

Niektoré “prečo” jednoducho nemá “pretože”. Niektoré “pretože” jednoducho znejú tak, že “pretože ja to nevzdám“.

Oli, ty to nevzdávaš a ja si ťa obrovsky vážim. ❤

Rate this:

2 odpovede na na “Nedostane ma!”

Jana

13. apríla 2019

Keď čítam takýto článok najprv ma chytí ľútosť, súcit a bezmocnosť, ale to je presne tá energia, ktorú netreba živiť, preto prehadzujem výhybku na silu , odvahu a schopnosť nájsť v sebe dostatok energie na prežitie. Keď tak nad tým premýšľam, vnuklo mi to myšlienku: Ako by som asi zmenila svoje správanie, keby som vedela ako a kedy opustím svoje fyzické telo? Všetci máme vo svojom okolí niekoho, alebo sme tí na koho rakovina už raz ukázala prstom. Dá sa s ňou bojovať, dá sa s ňou žiť v prímerí a dá sa nad ňou aj vyhrať . Všetko je možné dosiahnuť, ak je zámer prežiť silnejší ako vzdať sa. Oli nepoznám a držím jej palce, aby jej zámer vyhral ❤

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Helar Sun Belangelo

13. apríla 2019

Nad rakovinou sa nedá vyhrať. Rakovina zabíja. Bodka. Dá sa diskutovať o tom, čo zabije, ale ten, kto si bola pred rakovinou, nebudeš už nikdy. Rakovinári majú svoje osobne BC – pred začiatkom letopočtu (to, čo je pre pre kresťanov “before Christ”, je pre nich “before cancer”), teda “späť na štartovaciu čiaru”. Myslím, že to bol Woody Allen, ktorý povedal: “Nemôžeš prežiť vlastnú smrť a nezačať spievať falošne.” 🙂 Uvedomenie si vlastnej dočasnosti a bezmocnosti pôvodného človeka vynuluje – alebo inak opakuje to isté a dostane ten istý výsledok. Čiže rakovina ho dostane v každom prípade, ale nie v každom prípade ho dostane náhrobným kameňom. 🙂

Možno jedného dňa, keď už budú lieky proti rakovine na takej úrovni, ako dnes sú proti chrípke, tak bude rakovina schopná zabíjať už len fyzicky, pretože stratí svoju formu definitívneho ohrozenia. Ale dnes ešte nie je “jedného dňa”. 😦

Sorry za emotívnu reakciu. Mám asi nejaké precitlivelé obdobie. 😛

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať