Po poslednom období, kedy sme sa sústreďovali hlavne na drobné kroky, nastáva čas vymeniť optiku a pozrieť sa na veci v širokom kontexte. Potrebujeme začať vnímať ten kontext, aby sme nezabudli, prečo smerujeme tam, kam smerujeme… Potrebujeme vidieť, ako sa jedna cestička pripája k druhej a ako sa tesne pred cieľom spájajú do jedinej možnej… O drobnosti sa teraz bude starať Univerzum. Na nás je nestratiť z očí cieľ.
Potrebujeme si v širokom kontexte začať uvedomovať, čo všetko sme už dokázali, aký obrovský kus cesty máme za sebou a kde sú tie úzke hrdlá, ktoré nás ešte dnes brzdia… Nepotrebujeme s nimi nič robiť. Keby sme mali dostatok energie na to, aby sme ich rozpustili, tak to urobíme už dávno… Zatiaľ to nie je v našej moci. To neznačí, že to nebude v našej moci zajtra! Pozrime sa presne, čo majú spoločné naše úzke hrdlá, na akom predpoklade alebo pocite sa zakladajú – a začnime si budovať zásobáreň pocitov a skúseností, ktoré nám budú hovoriť priamy opak… Začnime postupne, maličkými zážitkami úspechu, budovať náš podvyvinutý sval
Väčšina našich úzkych hrdiel je totiž len v našej hlave – a keď naša hlava dostane dostatok zážitkov, že úzke hrdlá nie sú až také úzke, prestane sa ich držať (a pôjde hľadať nové 😉 ). Potrebuje len zistiť, že nie sme až takí babráci, ako sa jej zdalo. A ako na to? Položte jej otázku: Prečo nie som až taký babrák, ako som si doteraz o sebe myslel?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 