Niekedy siahame po niečom, čo je zjavne mimo nášho dosahu a síl. Snažíme sa a snažíme, investujeme do toho energiu i emócie, až nakoniec sa unavíme tým, že sa stále opakuje slučka pokus – neúspech – nový pokus, a naša nádej sa začne vytrácať. Keď sa dostaneme do tohto stavu, je jednoduchšie vyhlásiť cieľ za nedosiahnuteľný a venovať sa miesto toho niečomu, čo je dosiahnuteľné. Len na to, aby sme aspoň raz zažili úspech. Síce o to nestojíme, ale potrebujeme sa zbaviť vnútorného pocitu, že sme babráci.
Vtedy potrebujeme nie meniť cieľ, ale len dodať našej nádeji novú emóciu. Nádej žije z emócie; ak sa emócia vyčerpá alebo vytratí, stráca sa aj nádej. Pritom hocijaká emócia je lepšia ako nijaká emócia: aj poriadny záchvat zúrivosti niekedy dokáže obnoviť našu vnútornú silu a nakopnúť nás tým správnym smerom!
Ale ako to urobiť, keď sa zjavne nedarí? Pozrime sa späť na všetko to, čo sa už podarilo – čo sme si kedysi netrúfali snívať a dnes to tu už je. A nehovorte, že tam nič nie je – potrebujete zmeniť optiku tak, aby ste to našli. S očami, ktoré vnímajú len nedostatok, nikdy neuvidíte nové možnosti. 🙂
Našli ste niečo? Aký pocit to je? Nestálo za to vytrvať, hoci to vtedy vyzeralo beznádejne – rovnako ako vaša dnešná situácia? Je to len únava… Ak ste unavení, tak si oddýchnite, ale nevzdávajte to.
Ciele dosahujeme nielen našou vlastnou silou, ale aj prispením vonkajších okolností – a tie majú niekedy trochu pomalší rytmus, ako by sme si priali… Ale to, že nevidíme pokrok, ešte ani zďaleka neznamená, že veci nenapredujú. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor