Ak v sebe nemáme dostatok dôvery v to, že veci majú nejaký zmysel, máme tendenciu sústreďovať sa na okamihy nesúladu a rozporu. Vyhľadávame ich, vnímame ich zosilnene – a posilňujú v nás pocit krivdy a bezmocnosti. Ak z tohto stavu začneme konať, prevezmú kontrolu nad nami emócie – a emócie majú tú vlastnosť, že sa postupom času zvyknú meniť. Nie sú spoľahlivý radca. Buď preženieme, alebo nedoceníme… ale v každom prípade sa nesprávame rozumne.

Len čo prestaneme veci nedôverčivo skúmať a sústredíme sa na to dobré v tom čudesnom, budujeme svoju vnútornú rovnováhu. Nie sme na svete, aby sme sa za niečím naháňali, niečo menili a opravovali a s niečím zápasili – sme na svete, aby sme sa cítili dobre. A ak večne len zápasíme, nezostáva nám čas na to dobré cítenie… a to dnes potrebujeme zmeniť.

Ak momentálne nevidíme pred sebou jasnú cestu, držme si náš cieľ v mysli a vydajme sa na bezcieľnu vandrovku. Obzerajme prostredie, či sa niekde nevynorí náznak, ktorým smerom sa dať. Pestujme si intuíciu a vychutnávajme si okamihy kľudu uprostred búrky.