Niekedy je život ťažší, než by sa patrilo… Najčastejšie preto, že nie že by riešenia neboli, ale sú prikryté pod kopou iných vecí, ako spleť chodníčkov zaliata povodňou a vy neviete, kadiaľ treba ísť. V takýchto okamihoch pomôže jediné: započúvať sa do seba, nechať veciam chvíľku voľný priebeh a pozorovať, či znova získavame aspoň akú-takú orientáciu.

Niekedy postup vpred je možný, len ak uznáme, že naša sila siaha len potiaľ a zvyšok už musí dorobiť Univerzum. Tento týždeň patrí k takýmto. Veci, po ktorých siahame, sú momentálne mimo dosahu. Vidíme ich, chceme ich, ale sme odsúdení na čakanie… Nekonajme za každú cenu. Aj čakanie je istý spôsob umožnenia. Dovoľuje nám znovuobjaviť to, čo je pre nás najdôležitejšie. Má jednu výhodu – ako všetko na tomto svete, aj čakanie je prechodné a jedného dňa pominie. 🙂