Ešte sme s pathworkingovým projektom Rok pre seba ani poriadne nezačali, ale už ma začína meniť… 🙂
Pripravujem si týždne a mesiace vopred, aby som neprerušila pôsobenie na účastníkov projektu, ani keby som nemala čas alebo silu každý deň niečo pridávať. No a včera som si robila prípravu na Túžbu po odplate.
Už ako som to písala, hodne som sa v tom nachádzala… Takí ti pasívno-agresívni jedinci ako ja s úžasne “vysokým” sebavedomím sa často dostávajú do roly Obete a z tejto roly je už len krôčik k Spravodlivému pohoršeniu a Túžbe po odplate.
Som si vedomá, kedy mnou v minulosti nutkanie pomstiť sa mykalo. Nie som pyšná na žiaden z týchto zážitkov – a teraz som sa dozvedela, prečo. Tak som si čítala, prečo to nutkanie vôbec máme a ako s ním vykývať a spracovávala som všetko do súvislého návodu. S pocitom, že ja tých ľudí snáď preťažím, že im to veľa nedá…
Keď som dopísala, išla som ešte skontrolovať maily. Písali mi z Tchibo. Objednávala som u nich nedávno skrinku, presne takú, akú som potrebovala – a stála toľko, ako iné s tretinovou veľkosťou! Tak som chňapla po ponuke, objednala a zaplatila som.
A včera mi došiel mail, v ktorom mi zákaznícky servis oznamuje, že zistili, že na stránke mali chybu v sume. Že skrinka pozostáva z dvoch balíkov a oni mi poslali len jeden a ak doplatím, dopošlú mi aj ten druhý. Alebo nech ho neprevezmem a oni mi vrátia peniaze.
Mykla som plecami. Neprevezmem, peniaze späť a miniem ich na granulky pre kožúšky. Tak som sa vzala, že im na mail odpoviem, nech radšej nič ani neposielajú, lebo som sa rozhodla balík neprevziať.
Lenže na mail sa odpovedať nedalo. Mohla som odpovedať na každý iný mail, ale keď som sa pokúsila na tento, prehliadač stuhol ako štolverka.
Druhé myknutie plecami. No tak im to neoznámim. Len si teraz musím pamätať, že keď sa mi ozve kuriér, mám ho poslať hneď preč.
Ale veci neboli celkom vynulované. Jednak som bola trochu smutná, že tú skrinku nebudem mať, ale dožralo ma, že oni urobia chybu, ale miesto toho, aby k nej stáli a škodovali, tak to prevalia naplno na zákazníka! Koniec-koncov, podpísali sme zmluvu a mala by byť rovnako záväzná pre obe strany. Oni dali tovar a cenu, ja som dala objednávku a peniaze. Meniť dodatočne je nevyvážený vzťah, kde ja ako zákazník ťahám za kratší koniec.
S tým som šla spať. Ešte stále pohoda, hoci to, že sa svoju chybu pokúsili preklopiť na mňa, ma štvalo.
Zato ráno, neviem prečo, som sa zobudila s tým, že tak toto nie! Nie so mnou! Idem okamžite na fejsbúk a popíšem svoju skúsenosť a zaprskám si a… a…
A vtedy som si spomenula na tému odplaty z predošlého dňa. Istotne, stala sa mi krivda, pretože nedostanem skrinku, na ktorú som sa tešila. Teraz sa chystám na odplatu (čo je vlastne iné slovo pre pomstu). Chcem to? Som skutočne vnútorne taká slabá, že potrebujem udrieť na oplátku?!
Ale… Nijaké ale! Naozaj to potrebujem?
Ale keď neudriem, budem si prichodiť zneužitá, pohanená a bezmocná! Samozrejme, po včerajšku som už múdrejšia, nemusela by som sa pomstiť – ale ak sa nepomstím, neposilní sa tým môj pocit bezmocnosti?
Bezmocnosti? Akej “bezmocnosti”? Kde ty na tom škoduješ? Aké riziko v tom je pre teba?
Noooo… ups. 😳 Nijaké. Škodovať predsa nebudem – tak aká bezmocnosť?
Chvíľu som stála uprostred chodby, v hlave som mala podivuhodne ticho a odrazu ma chuť na odplatu úplne prešla. Usmiala som sa a išla som ďalej – bez toho, aby incident na mne zanechal stopu okrem jedinej: som spokojná, pretože som sa zachovala tak, že si za to tlieskam. 🙂
Neviem, ako vy, ale ja som ten Rok pre seba nutne potrebovala. 😛 😀
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor