Tento týždeň potrebujeme byť pre iných niečo ako “zrkadlo ich úžasnosti” – potrebujeme sami seba menej klásť do popredia a tým, ktorí možno majú ťažký čas, ukázať to úžasné, čo v nich dokážeme vnímať. Neubližujme ani slovami, ba ani myšlienkou – sebe ani iným. Nebuďme prehnane kritickí a neporovnávajme sa s nikým. Každý z nás je nezameniteľný unikát a ako taký sa potrebuje rozvinúť do svojej vlastnej úžasnosti. Ak v sebe tú úžasnosť nevidí a my mu ju dáme najavo, zlepšíme nielen jeho svet, ale aj ten náš – pretože celý svet bude o jeho úžasnosť bohatší. 🙂
Nezabúdajme, že zlepšovaním nášho prostredia zlepšujeme budúce podmienky sami sebe. 🙂
Náš vlastný život sa na jeden týždeň spomalí alebo zastaví. Nie je to preto, že by sa veci nevyvíjali, ale nemáme jasno v tom, čo presne urobiť ako najbližší krok – a tak sme odsúdení na čakanie, alebo na to, aby sme vystúpili z bežného rámca nášho vnímania a pozreli sa na vec z nového uhla pohľadu.
Nesnažme sa urýchľovať ani nasilu vnucovať veciam istý priebeh. Momentálne drží opraty v rukách niekto celkom iný a určuje náš smer. To však neznamená, že si môžeme sadnúť a založiť ruky… Veci sa nepohnú dopredu, pokiaľ sa nepohneme my. Len smer… nuž, smer je tentokrát mimo našej kontroly… čo však neznamená, že sa nám nebude páčiť! 🙂










Povedz svoj názor