Eprakone – ezoterika a spiritualita

“Čo počujem, zabudnem. Čo vidím, si už skôr zapamätám. Ale to, čo robím, tomu rozumiem.” — T. Harv Eker

Podľa seba viem, že u rôznych ľudí to môže byť rôzne. Napríklad ja ako auditívny typ si lepšie pamätám počuté ako videné. Nie preto, že by moje uši boli lepšie ako oči (oboje je rovnako kaputt), ale v škole som bola krátkozraká a sedávala som v predposlednej lavici, takže na tabuľu som nedovidela a musela som sa naučiť počúvať a robiť si poznámky z počutého. Preto aj dnes, keď chcem čokoľvek prepašovať do môjho hodnotového systému, potrebuje to ísť cez uši.

Ale v jednom má Eker pravdu: pokiaľ sme niečo na vlastnej koži nezažili, nevieme, ako sa zachováme. Vieme, ako si myslíme, že sa zachováme. A ak sme to nezažili, nemusí sa z toho vytvoriť spomienka. Spomienky sa tvoria vtedy, keď nejaká situácia má aj emocionálny náboj – a videné alebo počuté má menej emocionálneho náboja ako zažité na vlastnej koži. (K tejto téme sa ešte vrátim; nestíham.)

Pre mňa boli takouto dobrou pomôckou lucídne sny, kedy som si navodila situácia a “zažívala” som ju znútra (nie zvonka ako pri prizeraní sa alebo počúvaní o tom).