“Nie je pre pochopenie nespočetných problémov, ktoré má každý jeden z nás, podstatné sebapoznanie? A to je jedna z najťažších vecí, toto sebauvedomenie si – ktoré neznamená izoláciu, stiahnutie sa zo života. Zjavne je podstatné poznať sám seba, ale poznať sám seba neznamená stiahnuť sa z vzťahu. A bolo by neodškriepiteľnou chybou myslieť si, že sa človek dokáže poriadne, plne a významne spoznať tým, že sa izoluje, odstriháva sa od ostatných ľudí, chodí k psychológovi či farárovi, alebo že sa spozná pomocou kníh. Sebapoznanie je zjavne proces, nie cieľ, a na to, aby sme sami seba spoznali, potrebujeme si uvedomovať, ako konáme – a to je vždy o vzťahu. Objavuješ sám seba nie v izolácii, nie v stránení sa spoločnosti, ale cez vzťah – so spoločnosťou, s partnerom či partnerkou, s bratom, s človekom ako takým. Odhalenie, ako reaguješ a ako vyzerajú tvoje odozvy si vyžaduje mimoriadnu bdelosť ducha a ostrosť vnímania.” — Jiddu Krishnamurti
Keď sa stiahneme zo spoločnosti do ústrania a nevystavujeme sa rušeniam od iných ľudí, nie sme konfrontovaní s ich bezmozgovosťou, velikášstvom či zlobou, ľahko sa nám o sebe hovorí, akí osvietení sme… To isté nastáva, keď sa obklopíme ľuďmi, čo nás obdivujú, s ktorými zdieľame hodnoty a orientáciu. Nijaké rušenia k nám neprenikajú. Rušeniam sme vystavení len vtedy, keď sme uprostred diania – ale práve vtedy sa najviac dozvedáme o našich skrytých predsudkoch a predpojatostiach, o našich silných a nie-až-tak-silných stránkach. Len uprostred diania dostávajú staré traumy šancu vyplávať na povrch a prejaviť sa – keď celú našu energiu požiera niečo iné a nezostáva jej dostatok na to, aby ešte aj potláčala niečo, čo si odmietame pripustiť!
Iste, v ústraní, ďaleko od ľudí a ich žabomyších nevraživostí sa cítime dobre.
Lenže sa nikam neposúvame.
To v mojich očiach však neznamená, že sa musíme vystavovať každému ksichtovi, čo sa nám pripletie do cesty. Niektorí sú takí, že reagujú na nás. Iní sú takí, že na nich reagujeme my.
Ak na niekoho/niečo reagujeme, ak sa spúšťa emócia v našom vnútornom monológu, potom je to šanca niečo sa o sebe naučiť – a oplatí sa tú situáciu si “odsedieť”. Ak sa však v nás nehýbe emócia okrem pocitu, že toto už naozaj počúvať nepotrebujeme, je načase situáciu opustiť; nemusí všetko bolieť. Veci idú aj ľahšie a príjemnejšie. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 