Eprakone – ezoterika a spiritualita

Vďačná za to, že v posledných dvoch dňoch som už na záhrade počula vtáčiky. Dnes dokonca sedela na zadnom balkóne straka a krákorila, ale keď som sa šla pozrieť, už som zazrela len jej chvostík. 🙂 Je dobré, že sú tu. Bez nich to bolo hrozne smutné. 🙂

Vďačná za to, že som si vybavila všetky podlžnosti (jednu sa mi podarilo o 2 dni prešvihnúť), ale domontovala som sa pritom úplne najviac a budem musieť komunikovať s elektrárňami, lebo mám podozrenie, že jednu faktúru som platila dvakrát.

Vďačná za to, že ma straka vykričala ísť von. Ešte kým bola maminka nažive, v posledných rokoch, tak ma straka vždy upozorňovala, že niečo nie je v poriadku – prišla kričať a ja som šla pozrieť po dome a zistila som, že maminka sa vzala a šla sa túlať… Odvtedy mi to zostalo. Keď straka kričí, kontrolujem. A tak som vyniesla veci do kompostu a skontrolovala som stromčeky (niektoré vyzerajú až nechutne vymrznuté) a pohrala sa s Blekinkom.

Vďačná Lassinkovi za jeho dnešnú túlivú náladu. Pár dní bol teraz taký menej prítulný, asi bojoval s nádchou, ale dnes už behal okolo mňa ako psík a vrnel, keď som mu škrabkala bruško… Sú úžasní, ako sa naučili dávať mi najavo, čo potrebujú. Cica keď chce, tak si ma privolá, aby som jej otvorila dvere do kuchyne; Pupsinka sa naučila preliezať ku garáži, ale späť jej to veľmi nejde, a tak si ma vždy zavolá, nech jej otvorím dvierka. Dokonca aj Morinkáčik príde, povie mňau-mňau, hlávkou kývne ku mne a vyvalí sa na koberec a nastaví bruško na škrabkanie… Moje kožúšky. 🙂 Dnes už sú súčasť mňa. Felinka mi vždy kňučí spoza dverí, keď chce ísť ku mne, a Šintík dnes vyňuchával soletku, ale keď sa chystal do nej zahryznúť, chytro som ju schovala. To nie je pre mlsníkov kožúškatých. 🙂

Vďačná za môj zmysel pre humor. Dnes vo vani som si vymyslela božstvo Veľký Mgulu Mgulu a porozprávala som sa s ním. Chvíľku som sa zapodievala nápadom robiť také “channelingy”, pretože Veľký Mgulu Mgulu rozpráva jak sedlák, ale potom som si položila otázku, že načo to bude dobré… Čo z toho kto bude mať? A zas mi vyliezlo, že len moje ego, ktoré by šaškovali pre druhých – a na to behá po svete dosť šašov, nemusím sa k nim pridávať ešte aj ja.

V posledných dňoch sa vo mne párkrát ozvalo moje ego. Vďačná, že som to postrehla včas a zarazila; ego je síce smutné, ale ja si neprichodím ako až taký osol. 😉