Eprakone – ezoterika a spiritualita

Ďalší z úryvkov z kníh Gabriele Rudolphovej, tentokrát z “Das innere Kind und die Stille”. Budeme sa s ňou asi stretávať častejšie, teraz mám zjavne nejaké “psycho” 😉 obdobie…

Nejde o preklad, ale niečo ako výťah.

Človek, ktorý ako dieťa opakovane zažíval pocit, že nie je vítaný, sa naučí obracať agresivitu a agresiu proti sebe.

Takto vznikajú nielen depresie, problémy s pocitom sebahodnoty, vnútorné a vonkajšie konflikty a podobné, ale sa aj často obracajú proti nášmu telu: zažívame skôr či neskôr migrény, problémy s kĺbmi alebo s tráviacim traktom, podráždenia dýchacích ciest až astmu, začervenanie kože alebo ekzémy, imunitný systém postupne slabne a chorľavieme alebo začneme mať problémy so štítnou žľazou.

Časté sú aj panické záchvaty, pretože strach je len obrátená forma agresie. Psychológia to nazýva autoagresiou, útokom na seba samého.

Ja toto napríklad zažívam na psychickej rovine – keď začne byť situácia nepríjemne intenzívna (v dobrom alebo zlom), začínam mať “zdupkávaciu tendenciu”, teda chce sa mi zomrieť. A to aj vtedy, ak je niečo práve úžasné a nádherné – nedokážem spracovať intenzitu, dostavuje sa strach, že sa to pokazí, a mám nutkanie zomrieť skôr, než k tomu dôjde. Veď vravím – psycho. 😉

Okrem toho majú neprejavená zlosť a vyčlenenie sa dopad aj do prostredia. Iní ľudia to podvedome z nás cítia, a keď si my netrúfame žiť, majú pocit, že to “musia” robiť za nás, prípadne z nás zostanú unavení, pretože ich podvedome svojou vnútenou pasivitou nakazíme.

Teda keď ľudia často v našej prítomnosti zaspávajú, môže to byť príznak toho, že v sebe potláčame zlosť.

Hehe. Zasa: chodila som s jedným, z ktorého som mala doslova komplexy menejcennosti, pretože v mojej prítomnosti dostával sklený pohľad a začal zívať. Nechápala som, prečo ma vyhľadáva, keď ho uspávam… A to som naňho asi len prenášala svoju potlačovanú zlosť z toho, že má okrem mňa ešte tri ďalšie 😉 …

Aby sme sa potláčania zlosti zbavili, potrebujeme si uvedomiť, čo v nás tú zlosť vyvoláva, ako svojím správaním k tomu prispievame, a potom nahradiť staré zážitky a presvedčenia, o ktoré sa potlačovanie zlosti opiera, niečím novým, čo ich vynuluje (alebo aspoň podstatne oslabí). Teda: miesto spomínania si na minulé presvedčenie, že nikomu nestojím za pozornosť, si cielene pripomínať okamihy, kedy som niekomu za pozornosť stála… a áno, hovorím o svojom živote. 🙂

Nielen vy máte vnútorných démonov.