Keď som kedysi čítala Castanedu, nejako som mala maglajz z toho, ako popisuje vzťah medzi mužským a ženským nagualom. Pochopila som to, ako že mužský nagual okolo seba hromaždí žiakov, učí ich a pomáha im prejsť do energetickej formy. Že má nadradené vnímanie a veľmi komplexný mentálny model mimofyzickej reality. A potom do toho neskôr vstúpili ženské nagualky (možno vďaka zoznámeniu s tou, ktorá si hovorila Carol Tiggsová) a pribudla informácia, že mužský nagual používa ženského naguala ako “maják”. Takto sa mi informácie uložili do pamäti. Nedávalo mi to nijaký zmysel, tak som len brala na vedomie a inkubovala.
Dnes som vďaka komunikácii s jedným mužským nagualom (sám sa tak označuje a ja nemám dôvod neveriť mu) akosi doinkubovala a prišlo mi jedno poznanie. Zakladá sa na tom, ako tohto naguala poznám a aké skúsenosti som s ním v minulosti mala. Poznám ho ako človeka s veľmi ostrým a precíznym pohľadom na vec, s myslením ostrým ako britva a neľútostnosťou granitu. Ale súčasne som vždy mala pocit, ako keby vnímal z reality len to, čo vnímať chce, čo ho zaujíma a na čo sa práve sústreďuje. Ako keby z veci, ktorá má mnoho aspektov, vybral len ten jeden a ten práve precízne pitval. Keď som ja prišla s niečím, čo nepatrilo do jeho obľúbeného výseku skúmania, s prehľadom ma zotrel a vyvesil na pranier ako špinavú handru. Prvýkrát som zdvihla obočie a neriešila, pretože som nevedela, či má alebo nemá so svojím postojom pravdu, a len som pozorovala.
O rok som ho pristihla, že do svojho postoja prijal tie veci, na ktoré som ho upozornila a ktoré vtedy roznosil v zuboch – a teraz ich preformulované svojimi slovami hlása.
Situácia sa opakovala znova. Tentokrát písal niečo o depresii, že je to “zídenie duše z cesty”, čo mi nedalo a zlomyseľne som ho upozornila, že niektoré depresie sú zapríčinené aj nedostatkom istých hormónov alebo ich receptorov v mozgu a sú fyziologický stav ako cukrovka alebo amputovaná noha – musíte s ním žiť, ale o vašej ceste nevypovedá nič. Neviem, čo som čakala, ale znova ma zotrel a pribil na kríž – a jeho bosoráci mu pritom tlieskali a úplne odmietali zapodievať sa novým uhlom pohľadu.
Spomenula som si na minulú skúsenosť a uškrnula som sa. Veru, počkám si ja, či sa o rok nedozviem o depresii z jeho úst presne to, za čo ma teraz strhal… A vtedy sa dostavilo poznanie.
Ide o šírku záberu pri skúmaní v protiklade k hĺbke detailu.
Momentálne mi to vyzerá tak, ako že mužskí naguali majú schopnosť toho laserovo jasného videnia, dokážu ísť do obrovskej hĺbky a postihujú detaily, ktoré ženským nagualom unikajú.
A ženskí naguali ako keby nevideli tak do hĺbky, ich uhol pohľadu je plytší, hrubozrnnejší a širší, ale vidia veci v širších súvislostiach. Ako keby ženský nagual dával mužskému nagualovi kontext pre jeho poznanie, kým mužský nagual vysvetľuje ženskému, ako veci v tom kontexte v skutočnosti fungujú.
To by mohlo byť to “orientovanie mužského naguala podľa ženského”, o ktorom Castaneda píše.
Potom som si spomenula ešte na jednu odlišujúcu črtu medzi mužským a ženským nagualom – muži chodili do mimofyzickej reality vždy s nejakým plánom, kým ženy ju chodili skúmať. Proste zvedavo vliezli do každého fekálu a nejako sa cezeň prehrabali a mužský nagual z toho zážitku vytvoril pre ostatných orientačnú mapu. 🙂 Túto odlišnosť si interpretujem ako intuícia verzus rácio.
Či je to poznanie platné aj vo vašich očiach, to už nechám na vás.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor