Na webe som sa potkla o článok o knižke Veľké tukové prekvapenie, ktorý dosť napráva “svätú vojnu” proti mäsu a požieračom mäsa. Pretože dáva stravu do širokých súvislostí a bojuje proti dnes už tyranii “zdravých štýlov stravovania”, má moju dôveru.
Vyberám pár pasáží:
Hrdlička žil na americkom juhozápade v rokoch 1898 až 1905 medzi Indiánmi z kmeňa Pima a publikoval o tom rozsiahlu vedeckú štúdiu. V roku 1900 robili v USA sčítanie ľudu a pri tejto príležitosti sa vyhodnocovalo množstvo storočných ľudí v prepočte na jeden milión obyvateľov. Medzi mužmi bolo podľa Hrdličkovej správy 224 storočných Indiánov Pima a medzi Indiánkami dokonca 254. U bielych Američanov bol pomer storočných na milión obyvateľov traja muži a šesť žien.
Do oči bije rozdiel v zdraví Indiánov na začiatku a na konci 20. storočia. Čo bolo príčinou?
Hrdličkova štúdia viedla k poznaniu, že je za ňou výživa a celkový životný štýl, ktorý sa v priebehu storočia výrazne zmenil. /…/ Opísal spôsob výživy a života týchto Indiánov. Uvedomoval si obrovský štatistický rozdiel medzi storočnými obyvateľmi v indiánskej a bielej populácii a zároveň pripúšťal aj istú chybovosť štatistických údajov. Správne sa sústredil na to, ako a čím sa domorodci živia. Hlavný rozdiel bol v stravovaní, Indiáni jedli mäso bizónov, teda červené mäso, ktoré neskôr vedci vyhlásili za nevhodné a nezdravé. Údajne zvyšuje malignity, rakovinu hrubého čreva. Z Hrdličkových zistení jasne vyplýva, že to bol nezmysel. Ako lekár antropológ vyšetril vyše dve tisíc Indiánov a zistil mimoriadne nízky výskyt rakoviny, srdcových chorôb, aterosklerózy a demencie. Mimochodom, Hrdlička pobudol aj medzi Indiánmi z kmeňa Pima v Mexiku. Tí dodnes žijú viac-menej ako ich predkovia a sú nepomerne zdravší ako ich súkmeňovci z arizonskej rezervácie, ktorí zmenili život, prestali loviť a začali sa živiť najmä predajom suvenírov.
Aleš Hrdlička upozornil na to, že Indiáni sa živili stravou z dominantne živočíšnych bielkovín, s vysokým podielom tukovej zložky. To, čo chýbalo v ich jedle z hľadiska dnešnej výživy, boli práve rastlinné zložky. Pripravovali si vlastný chlieb, pričom zeleniny a ovocia mali podstatne menej ako bieli obyvatelia.
Keď niekto veľmi chce ako Keys, tak “nájde“ fakty potvrdzujúce jeho teóriu.
Ako je možné, že 60 rokov sa zdôrazňovalo v Európe a v Severnej Amerike, že živočíšna potrava je zlá?
Zdá sa mi, že niekedy sa až príliš verí tvrdeniam autorít. Kto by nepoznal ruského vedca Iľju Iľjiča Mečnikova, nositeľa Nobelovej ceny za imunológiu. Mečnikov bol veľkým obdivovateľom Francúza Louisa Pasteura, ktorý sa preslávil okrem iného aj tým, že začal ľudí očkovať proti besnote.
Idete na to zoširoka.
Ide mi o pochopenie súvislosti, bez nich neporozumieme tomu, čo sa vlastne stalo. Mečnikov úzko spolupracoval s Pasteurom, ktorý vo veku 45 rokov dostal mozgovú porážku. Mečnikov začal uvažovať nad tým, čo je príčinou predčasného starnutia. Považoval totiž mozgovú príhodu za jej prejav a prišiel k záveru, že dôvodom je prebytok živočíšnych bielkovín. /…/ Mečnikov bol uznávaný vedec. Domnieval sa, že mäso je príčinou všetkého zlého a hľadal cestu, ako ľuďom pomôcť. Myslel si, že prejedanie sa mäsom spôsobuje množenie tzv. saprofytických baktérií v hrubom čreve, ktoré vyvolávajú zmeny aj v imunite. Mal jednoduché riešenie, ľudia budú zdravší, keď budú jesť probiotiká. Stal sa propagátorom jogurtu, každý deň jedol bulharský jogurt.Ten však nie je pravým probiotikom. Iróniou osudu je, že sa dožil o dva roky menej ako Pasteur a zomrel na srdcový infarkt. Teda jeho téza sa nepotvrdila. Ale teória, ktorú Mečnikov vytvoril, začala žiť takpovediac vlastným životom.
Dnes sa propaguje ľahko stráviteľné jedlo. Za také mnohí považujú aj stužené rastlinné tuky. Sú naozaj príkladom bezpečnej a zdravej výživy?
Ľudia ich tak majú zafixované, lebo sa im toto tvrdenie ustavične opakuje v rôznych reklamných šotoch. V skutočnosti margaríny obsahujú škodlivé formy transmastných kyselín, čo je dôsledok syntetickej priemyselnej výroby. /…/ Nejestvuje bezpečná hladina priemyselne vyrábaných transmastných kyselín.
Malé množstvá transmastných kyselín však obsahujú aj prirodzené živočíšne tuky ako napríklad maslo.
To je pravda, ale prirodzené formy transmastných kyselín vznikajú u prežúvavcov enyzymatickým procesom pri prirodzenej teplote bez akýchkoľvek cudzorodých látok. Na ich vznik netreba ani plynný vodík, ani vysokú teplotu, ani katalyzátor v podobe práškového niklu. Klasickým predstaviteľom prirodzenej formy transmastných kyselín je kyselina vakcénová (od latinského vacca – krava). Vzniká prirodzene v enzymatických podmienkach a v ľudskom tele sa rýchlo mení na kyselinu rumenikovú, ktorá má priame protirakovinové účinky a chráni pred vznikom rakoviny prsníka, prostaty, hrubého čreva a pečene. Plnotučné kravské, ovčie a kozie mlieko a výrobky boli vždy na slovenskom jedálnom lístku a mali by na ňom byť aj dnes. Namiesto umelých jedzme prirodzené potraviny.
Aké je hlavné posolstvo knihy Niny Teicholzovej?
Poznanie, že nízkotuková diéta skrachovala na celej čiare. Predstava, že keď znížime živočíšne tuky, budeme zdravší a chudší, sa ukázala ako nezmyselná. Teraz všetci pijú polotučné a nízkotučné mlieko. Teicholzová hovorí: plnotučné mlieko aj vajcia obsahujú cholín, ktorý je základom acetylcholínu a bez neho nevieme rozmýšľať. Príčina, prečo každý druhý starý človek má Alzheimerovu chorobu, je okrem iného aj v tom, že ľudia nepijú plnotučné mlieko, nejedia vajcia. Ak si chcete zlepšiť pamäť, musíte jesť vajcia, mäso a dokonca tučné mäso. Ale súčasne sa treba riadne hýbať.
Dá sa povedať, že Veľké tukové prekvapenie odštartovalo novú etapu vo výžive ľudí?
Jedno je isté, jedlá ako maslo, masť, plnotučné mlieko či vajcia, ktoré sa prv zakazovali, znevažovali a podceňovali, sa považujú opäť za súčasť zdravej výživy. Časopis Time, ktorý pred časom musel rehabilitovať vajcia, rehabilitoval teraz aj maslo. Na titulke 23. júna 2014 je napísané „Eat Butter – Jedzte maslo.Podtitul znel: Vedci označovali tuk za nepriateľa a prečo sa mýlili.“ Kto teraz u nás povie, jedzte maslo alebo masť, lebo tá je najbližšia olivovému oleju, keďže obsahuje 46 percent mononenasýtenej kyseliny olejovej?











Povedz svoj názor