Na webe som sa potkla o článok o knižke Veľké tukové prekvapenie, ktorý dosť napráva “svätú vojnu” proti mäsu a požieračom mäsa. Pretože dáva stravu do širokých súvislostí a bojuje proti dnes už tyranii “zdravých štýlov stravovania”, má moju dôveru.
Vyberám pár pasáží:
Hrdlička žil na americkom juhozápade v rokoch 1898 až 1905 medzi Indiánmi z kmeňa Pima a publikoval o tom rozsiahlu vedeckú štúdiu. V roku 1900 robili v USA sčítanie ľudu a pri tejto príležitosti sa vyhodnocovalo množstvo storočných ľudí v prepočte na jeden milión obyvateľov. Medzi mužmi bolo podľa Hrdličkovej správy 224 storočných Indiánov Pima a medzi Indiánkami dokonca 254. U bielych Američanov bol pomer storočných na milión obyvateľov traja muži a šesť žien.
Do oči bije rozdiel v zdraví Indiánov na začiatku a na konci 20. storočia. Čo bolo príčinou?
Hrdličkova štúdia viedla k poznaniu, že je za ňou výživa a celkový životný štýl, ktorý sa v priebehu storočia výrazne zmenil. /…/ Opísal spôsob výživy a života týchto Indiánov. Uvedomoval si obrovský štatistický rozdiel medzi storočnými obyvateľmi v indiánskej a bielej populácii a zároveň pripúšťal aj istú chybovosť štatistických údajov. Správne sa sústredil na to, ako a čím sa domorodci živia. Hlavný rozdiel bol v stravovaní, Indiáni jedli mäso bizónov, teda červené mäso, ktoré neskôr vedci vyhlásili za nevhodné a nezdravé. Údajne zvyšuje malignity, rakovinu hrubého čreva. Z Hrdličkových zistení jasne vyplýva, že to bol nezmysel. Ako lekár antropológ vyšetril vyše dve tisíc Indiánov a zistil mimoriadne nízky výskyt rakoviny, srdcových chorôb, aterosklerózy a demencie. Mimochodom, Hrdlička pobudol aj medzi Indiánmi z kmeňa Pima v Mexiku. Tí dodnes žijú viac-menej ako ich predkovia a sú nepomerne zdravší ako ich súkmeňovci z arizonskej rezervácie, ktorí zmenili život, prestali loviť a začali sa živiť najmä predajom suvenírov.
Aleš Hrdlička upozornil na to, že Indiáni sa živili stravou z dominantne živočíšnych bielkovín, s vysokým podielom tukovej zložky. To, čo chýbalo v ich jedle z hľadiska dnešnej výživy, boli práve rastlinné zložky. Pripravovali si vlastný chlieb, pričom zeleniny a ovocia mali podstatne menej ako bieli obyvatelia.
Keď niekto veľmi chce ako Keys, tak “nájde“ fakty potvrdzujúce jeho teóriu.
Ako je možné, že 60 rokov sa zdôrazňovalo v Európe a v Severnej Amerike, že živočíšna potrava je zlá?
Zdá sa mi, že niekedy sa až príliš verí tvrdeniam autorít. Kto by nepoznal ruského vedca Iľju Iľjiča Mečnikova, nositeľa Nobelovej ceny za imunológiu. Mečnikov bol veľkým obdivovateľom Francúza Louisa Pasteura, ktorý sa preslávil okrem iného aj tým, že začal ľudí očkovať proti besnote.
Idete na to zoširoka.
Ide mi o pochopenie súvislosti, bez nich neporozumieme tomu, čo sa vlastne stalo. Mečnikov úzko spolupracoval s Pasteurom, ktorý vo veku 45 rokov dostal mozgovú porážku. Mečnikov začal uvažovať nad tým, čo je príčinou predčasného starnutia. Považoval totiž mozgovú príhodu za jej prejav a prišiel k záveru, že dôvodom je prebytok živočíšnych bielkovín. /…/ Mečnikov bol uznávaný vedec. Domnieval sa, že mäso je príčinou všetkého zlého a hľadal cestu, ako ľuďom pomôcť. Myslel si, že prejedanie sa mäsom spôsobuje množenie tzv. saprofytických baktérií v hrubom čreve, ktoré vyvolávajú zmeny aj v imunite. Mal jednoduché riešenie, ľudia budú zdravší, keď budú jesť probiotiká. Stal sa propagátorom jogurtu, každý deň jedol bulharský jogurt.Ten však nie je pravým probiotikom. Iróniou osudu je, že sa dožil o dva roky menej ako Pasteur a zomrel na srdcový infarkt. Teda jeho téza sa nepotvrdila. Ale teória, ktorú Mečnikov vytvoril, začala žiť takpovediac vlastným životom.
Dnes sa propaguje ľahko stráviteľné jedlo. Za také mnohí považujú aj stužené rastlinné tuky. Sú naozaj príkladom bezpečnej a zdravej výživy?
Ľudia ich tak majú zafixované, lebo sa im toto tvrdenie ustavične opakuje v rôznych reklamných šotoch. V skutočnosti margaríny obsahujú škodlivé formy transmastných kyselín, čo je dôsledok syntetickej priemyselnej výroby. /…/ Nejestvuje bezpečná hladina priemyselne vyrábaných transmastných kyselín.
Malé množstvá transmastných kyselín však obsahujú aj prirodzené živočíšne tuky ako napríklad maslo.
To je pravda, ale prirodzené formy transmastných kyselín vznikajú u prežúvavcov enyzymatickým procesom pri prirodzenej teplote bez akýchkoľvek cudzorodých látok. Na ich vznik netreba ani plynný vodík, ani vysokú teplotu, ani katalyzátor v podobe práškového niklu. Klasickým predstaviteľom prirodzenej formy transmastných kyselín je kyselina vakcénová (od latinského vacca – krava). Vzniká prirodzene v enzymatických podmienkach a v ľudskom tele sa rýchlo mení na kyselinu rumenikovú, ktorá má priame protirakovinové účinky a chráni pred vznikom rakoviny prsníka, prostaty, hrubého čreva a pečene. Plnotučné kravské, ovčie a kozie mlieko a výrobky boli vždy na slovenskom jedálnom lístku a mali by na ňom byť aj dnes. Namiesto umelých jedzme prirodzené potraviny.
Aké je hlavné posolstvo knihy Niny Teicholzovej?
Poznanie, že nízkotuková diéta skrachovala na celej čiare. Predstava, že keď znížime živočíšne tuky, budeme zdravší a chudší, sa ukázala ako nezmyselná. Teraz všetci pijú polotučné a nízkotučné mlieko. Teicholzová hovorí: plnotučné mlieko aj vajcia obsahujú cholín, ktorý je základom acetylcholínu a bez neho nevieme rozmýšľať. Príčina, prečo každý druhý starý človek má Alzheimerovu chorobu, je okrem iného aj v tom, že ľudia nepijú plnotučné mlieko, nejedia vajcia. Ak si chcete zlepšiť pamäť, musíte jesť vajcia, mäso a dokonca tučné mäso. Ale súčasne sa treba riadne hýbať.
Dá sa povedať, že Veľké tukové prekvapenie odštartovalo novú etapu vo výžive ľudí?
Jedno je isté, jedlá ako maslo, masť, plnotučné mlieko či vajcia, ktoré sa prv zakazovali, znevažovali a podceňovali, sa považujú opäť za súčasť zdravej výživy. Časopis Time, ktorý pred časom musel rehabilitovať vajcia, rehabilitoval teraz aj maslo. Na titulke 23. júna 2014 je napísané „Eat Butter – Jedzte maslo.Podtitul znel: Vedci označovali tuk za nepriateľa a prečo sa mýlili.“ Kto teraz u nás povie, jedzte maslo alebo masť, lebo tá je najbližšia olivovému oleju, keďže obsahuje 46 percent mononenasýtenej kyseliny olejovej?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Čo sa týka vedeckých výskumov, majú svoje hranice, kam sa dívajú, ale život pokračuje aj za nimi. So správnou životosprávou (zdravými potravinami) je to možno taká hra, ako dať meno bohu. Keď ho pomenuješ, už to nie je on. 🙂
Chápem, že sa veľa ľudí “bojí” ísť testovať na vlastnú päsť a tak kým nájdu odvahu, potrebujú pomoc od iných, ktorý im pomôžu správne sa rozhodnúť, ale to sa v podstate nedá. Dá sa ukázať smer a každý už potom potrebuje kráčať sám a zbierať skúsenosti – zážitky.
Moja skúsenosť je, že ako náhle som prestal jesť živočíšne tuky a bielkoviny v množstvách, v akých som ich konzumoval (cca. 50% v dennej dávke), všeličo sa opravilo. Nevidržal som ich zo stravy vylúčiť úplne, ale povedal som si, že to nebudem znásilňovať. Veď netreba všetko pozanie získať okamžite. 🙂
Veľa vecí sa ale odohráva v “hlave” a tak životospráva ako svetonázor, by mohla obsahovať aj časť a o duševnej očiste (psychohygiene). Všetko sú to do istej miery spojené nádoby. Veľa poznania o výžive pochádza z Ázie a výrazne sa odlišuje od toho Amerického, alebo Austrálskeho, či Afrického (pomlčím o “Eskimákoch”). Všetky tieto poznania sú ale ovplyvňované miestnymi možnosťami výroby potravín (pôda, voda, zver, rastliny, teplota, atď.) a to možno tiež do istej miery ovplyvňovalo aj spôsoby vývoja “duševno/duchovných vied” a metód ich vyučovania.
Zaujímavý faktor bude možno tvoriť aj kvalita potravín. Je možno iné zjesť mäso zvieraťa, ktoré sa živilo trávou z lúk, ktoré rástli vo voľnej prírode v zdravom prostredí a bolo z ničoho nič zastrelené šípom, alebo výstrelom z pušky a mäso zvieraťa s min. pohybom, živené liekmi, hormónmi na urýchlenie rastu, mäso-kostnou múčkou, obilím a kto vie ešte čím, ktoré než ho porazia počuje výkriky svojich súkmeňovcov a prežije v podstate hrôzu popraviska…možno to ale nemá žiaden vplyv na kvalitu potravín z neho vyrobených, neviem to iste.
Je to téma na dlhý rozhovor a to som zatiaľ spoznal iba úlomky “pravdy”. Čo ale viem je, že od mojej zmeny v životospráve, som schudol 20 kg, mám viac energie, som šťastnejší, nemávam povestnú poobednú ťažobu, pravidelne cvičím a keď zjem mliečne a obilné výrobky, tak viem, z čoho mám nasledujúci deň plný nos soplov, ale samozrejme pokus ešte nemám dokončený, takže sú to “len” priebežné výsledky, výskumu posledných 5 r. môjho života. Dnes sa živočíšna a obilná potrava podieľa cca. 5-10% z jedla, ktoré denne zjem. Odišli rôzne problémy, ale niektoré ešte zostali, takže pokus/výskum pokračuje. 🙂
V rámci duševnej očisty som do môjho denného režimu zapojil veľké množstvo úprav v spôsobe uvažovania a svetonázoroch, cvičení a “uvoľňovačiek” tela aj mysle.
Veľmi dôležitou súčasťou je aj pohyb, takže to je podľa mojej skúsenosti ďalší dôležitý stavebný kameň zdravej životosprávy, ktorý má rozsiahlu kapitolu “ako na to” a milión názorov, ktoré o sebe tvrdia, že sú tie najlepšie.
Určite by som ale neodporučil človeku napr. s podvýživou, aby prešiel bez dostatočných informácií len tak – okamžite z prevažne živočíšnej stravy na rastlinnú.
Je dobré myslieť na spojené nádoby a nie všetky naše choroby spôsobuje kvalita a druh potravín, ktoré jeme.
Jej vylepšením/úpravou (jedno ktorým smerom), ale dokážem ovplyvniť všeličo. Od zmeny hmotnosti, zdravie, cez kvalitu mojej nálady, až po výkonnosť. Povedie ma to ale možno ruka v ruke cez očistu/úpravu hraníc JA a nastavenia mysle a to môže byť niekedy dosť mätúce, ak je mojim zámerom napr. iba ošetriť telo.
Mne lekár povedal, že pôvod môjho bývalého ochorenia (12tnikové vredy) bol psycho-somatický (môj preklad: ochorenie duše, ktoré sa zanedbaním liečby prejaví na tele).
Intolerancia na laktózu (rozumej neznášanlivosť na mliečny cukor, ináč povedané neschopnosť tela vyrobiť potrebný enzým na jeho strávenie, ináč povedané chýba materiál na jeho výrobu – len nevieme aký; v mojom prípade) bola tiež veľmi zaujímavým zážitkom. Dnes sú to všetko už len spomienky a skúsenosti/zážitky.
Jedenie živočíšnych potravín má svoje výhody a tak isto aj nevýhody (ak sa na to budem chcieť pozerať cez optiku rozdelenia/dvojakosti – hodnotenie), tak isto aj rastlinné potraviny, alebo prána. Pre niekoho môže byť obmedzujúce byť plný energie, pre niekoho iného zase naopak. Hrabanie sa vo vlastnom (duševnom) “odpade” tiež nie je obľúbenou činnosťou každého človeka a každý v nej máme isté hranice, ale ten proces očisty ich často ignoruje (možno vie lepšie ako “ja”), čo tiež nie je veľa krát až také obľúbené.
Nevedomie má svoje výhody, veď nie náhodou sa niekedy vraví “sladká nevedomosť”. Za všetko sa ale platí istá forma dane, akurát nie každý to vie a preto si možno väčšina ľudí toľko sťažuje na to, ako im život hádže polienka pod nohy. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
🙂 “Veda ruinuje všetko už od roku 1543.”
Páči sa miPáči sa mi
iscra
veľmi pekne ďakujem za Tvoj príspevok; urobila som podobnú skúsenosť – že nie je možné nasledovať kohokoľvek v názore, čo sa výživy týka, a že sa to musí uskutočniť jedine vlastnou súsenosťou, zážitkom. Lebo tých informácií, ktoré sme za života získali o všetkých druhoch výživy sú tak veľmi mätúce, že je možné nasledovať len vlastný názor, cestu. Aj napríklad k vyjadreniu, že “Veľa poznania o výžive pochádza z Ázie ” bolo veľmi pekne v knihe Musela som zomrieť popísané, ako spôsoby indickej vs. čínskej výživy/liečenia boli pre tú na smrť chorú osobu protichodné a spôsobovali len viac a viac zmätku.
A tiež som urobila skúsenosť, že “Pre niekoho môže byť obmedzujúce byť plný energie” a vďaka tomu, že si to formuloval , som si to uvedomila. Viem, že my si môžme vyberať pre každý deň niečo iné. Napríklad ja som v máji tohto roku bola na tri týždne na tzv. živej strave, a mala som príliš energie a bolo to príjemné, aj sa k tomu určite raz vrátim, ale teraz mi vyhovuje si možno aj regulovať a udržovať množstvo energie pomocou jedla na inej, nižšej úrovni.
Ale cieľ, ktorý je tento rok pre mňa najpríťažlivejší v oblasti jedla, je zbaviť jedlo akejkoľvek násilnej zložky v mojej mysli, v mojom vnímaní. To znamená nič si nevyčítať, o ničom príliš nepremýšľať, lebo to dáva priestor rôznym tým zvonku vstrebaným náhľadom, sledovať vplyv potravín a jedál na moju energiu, a potom po vyhodnotení si dať možnosť vybrať, ale jednoducho ísť do toho s tou slobodou. Myslím, že takto je možné rozbiť tie obmedzujúce myšlienkové formy, ktoré všetky za tie časy sa ponaliepali k jedlu ako takému. Bič na otrokov, ktorí nemajú túžbu po slobode 🙂
Páči sa miLiked by 2 people
Oli, možno žiadny otroci a ani bič neexistujú. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
tak tak. hovadzi biftek zaklad zdravia. Medzi indianmi by sa mi pacilo 🙂
Páči sa miPáči sa mi