Dnes mám nejaký sebareflektívny deň… 😛 Ako som si pozerala fejsbúkovú koncovku Eprakone, zbadala som jeden starší komentár z diskusie s jedným chlapcom:
Ospravedlnujem sa. sledujem ta rad, len ten gabrielov system sa mi nepaCI. PREPAC
Je to také… ľudské? Newageistické? Vyberáme si, čo chceme počuť. Nepremýšľame nad tým, čo kto hovorí, aj keď sa nám to nepáči, ale len keď sa nám to páči – a vtedy lajkujeme alebo zápalisto tľapkáme, ale nerozmýšľame, pretože vlastne niet nad čím.
Pritom skutočný rast sa neskrýva za zhodou, ale za rozporom. 🙂
Chlapec písal zjavne srdcom. Keď to začne čítať rozum, čo sa dozvie? “Rád ťa sledujem, ale to, čo zo seba súkaš, sa mi nepáči.”
Mne keď sa niečo nepáči, tak tam neleziem a nesledujem.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Ja skôr predpokladám, že chlapec interpretoval tvoj text cez svoje filtre vnímania a vybral si to čo ho zaujíma…veci, ktoré sa mu nepáčia. Čítal očami.
Práca s rozporom, je podľa mňa už celkom rozvinutá vedomá práca. Rozpor prináša nepohodu a ísť tým smerom už vyžaduje zámer, pretože v tom momente vystupujem zo svojej zdanlivej zóny pohodlia (zabehaných pravidiel svetonázoru) a tento spôsob učenia momentálne ešte nie je veľmi populárny.
Mňa napr. mama od mala učila, že múdry sa učí na chybách druhých. 😀
Dlho mi trvalo nájsť odvahu, skúšať vlastnou skúsenosťou – priamym dotykom / poznatkom, ale nebolo to zbytočné.
Páči sa miLiked by 1 person
…keď som za mlada, ešte ako študent býval pri koňoch, mali sme tam takú dlhú šopu, v ktorej sused traktorista choval husi, no a aby dobre a hlavne dlho žrali, večer im vonku prisvecoval žiarovkou. Za tým husím výbehom bol jarok s vysokánskymi koprivami odkiaľ sa vždy večer sťahovali potkany k husiam na žranicu. Samozrejme, že sused, ale aj poniektorí z nás sa bavili tým, že sa snažili potkany strieľať vzduchovkou, hádzať po nich kamene, skrátka hocičo v snahe redukovať ich počet.
A teraz to hlavné. Prvé prichádzali mladé neskúsené kusy a z tých sa občas niekomu podarilo voľaktorého reálne zastreliť. Postupne z koprív vychádzali väčší a väčší, a až úplne nakoniec, keď sa nič zlé nedialo vyliezala z prítmia na svetlo “elita”. Rozvážne kráčali k pekáču so šrotom, po očku sledujúc vzduchovku na zemi. V momente keď sa pre ňu človek zohol, prestali sa kŕmiť a pokiaľ pohyb pokračoval smerom k lícu a zamiereniu, otočili sa a ležérne bez známok paniky odkráčali do húštia a tmy. Skrátka mali nás ľudí, ako aj celkovú situáciu dokonale prečítanú a pod kontrolou.
U ľudí to vnímam rovnako. Dokiaľ si úplne malý, nie si vôbec schopný rozpoznať nebezpečenstvo , ani sa z neho poučiť ( napr. malé deti a popáleniny ). S pribúdajúcim vekom síce chápeš, že niečo je nebezpečné , ale je tu veľká bezstarostnosť. K tej sa v puberte pridá trucovitosť smerom k mame 🙂 a poprípade ešte aj potreba machrovať smerom k rovesníkom, vedúca často k naozaj zbytočným prúserom. Až keď tieto nástrahy života a veku prekonáš, obvykle pochopíš, že nie je vonkoncom nutné byť prvý, kto to schytá a pochopiteľne sa snažíš ( veľakrát beznádejne ) k tomu viesť aj svoje deti :).
Tento scénar sa mi zdá byť v poriadku a všeobecne overený od potkanov až po ľudí. Problém ale môže byť v miere a intenzite uplatňovania tohto scénara a samostatnú kapitolu potom tvoria kombinácie ako nadmerne ustaraná a bojazlivá mama verzus nadmerne trucovité decko a pod. Ale aj to je súčasť prirodzeného výberu a ako hovoriaval môj (dnes už nebohý ) kamarád : ” Smrť je v prírode bežná ” .
Páči sa miLiked by 2 people
pekny pribeh
Páči sa miPáči sa mi
… čo sa týka toho chlapca. Neviem, či je jeho reakcia ľudská ( možno áno ), new ageistická ( možno áno ), ale to je jedno. Mne hlavne prichodí absolútne prirodzené, že v podstate s kýmkoľvek nachádzam názorovú zhodu v rôznej intenzite od takmer žiadnej po veľmi výraznú, ale obidva extrémy ( žiadna a úplná ) snáď ani neexistujú. Takže teoreticky aj u neho mohla byť tá zhoda príjemne veľká – teda až na Gabrielov kŕdeľ. Mňa skôr zaráža, že pri tom cíti potrebu sa ospravedlniť, miesto aby vysvetlil svoj postoj a pokúsil sa nájsť príčiny tohto vnímania, pretože – tá veta sa mi páči : ” …skutočný rast sa neskrýva za zhodou, ale za rozporom …” 🙂 .
Ale mohol to byť aj masochista čítajúci to napriek tomu, že sa mu to nepáči a uvedomujúc si svoju úchylku sa cítil previnilo 🙂
Páči sa miPáči sa mi
mozno chcel prave o tom gabrielovom systeme pokecat a ocakaval ze ak ti napise ze sa mu nepaci, tak ze sa ho budes vypytovat preco.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Načo? Nie je mojím poslaním hocikoho o hocičom presviedčať. Každý si volí to, čo s ním rezonuje. Ak niečo s tebou nerezonuje, všetko vysvetľovanie a presviedčanie a okecávanie hraničí s vnucovaním. Ak niekomu nesedí Gabrielov systém, nech si vyberie iný. Je ich na svete riná plť, takže je z čoho vyberať. 🙂 Nie som vodník; nelovím dušičky.
Páči sa miLiked by 1 person