Dnes mám nejaký sebareflektívny deň… 😛 Ako som si pozerala fejsbúkovú koncovku Eprakone, zbadala som jeden starší komentár z diskusie s jedným chlapcom:
Ospravedlnujem sa. sledujem ta rad, len ten gabrielov system sa mi nepaCI. PREPAC
Je to také… ľudské? Newageistické? Vyberáme si, čo chceme počuť. Nepremýšľame nad tým, čo kto hovorí, aj keď sa nám to nepáči, ale len keď sa nám to páči – a vtedy lajkujeme alebo zápalisto tľapkáme, ale nerozmýšľame, pretože vlastne niet nad čím.
Pritom skutočný rast sa neskrýva za zhodou, ale za rozporom. 🙂
Chlapec písal zjavne srdcom. Keď to začne čítať rozum, čo sa dozvie? “Rád ťa sledujem, ale to, čo zo seba súkaš, sa mi nepáči.”
Mne keď sa niečo nepáči, tak tam neleziem a nesledujem.










Povedz svoj názor