Z knihy The Twelve Wild Swans:
V mágii je veľmi dôležité klásť tie správne otázky, pretože Mladšie Ja (“vnútorné dieťa” po našom) berie slová veľmi doslovne, ako keby boli veci. Ak robím kúzlo na to, aby som už nikdy nemusela hľadať parkovacie miesto, musím byť opatrná so svojimi slovami. Najjednoduchší spôsob, ako by sa to vyplnilo, by bolo, že niekto ukradne moje auto! Potom by som už nikdy nemusela hľadať parkovacie miesto.
Takže keď sa vydáme na Vnútornú cestu nášho vyhojenia a transformácie, musíme si dávať pozor, o čo žiadame, pretože by sme presne to mohli dostať.
Je mimoriadne dôležité prestať sa snažiť “vylepšovať” svoje ja spôsobmi, ktoré sú voči nemu vlastne kritické alebo nepriateľské. Celé roky som sa nerváčila tým, že som sa snažila magicky “napraviť” nepríjemný a zahanbujúci zlozvyk obhrýzania nechtov. Ale čím viac som sa snažila to zastaviť, tým hlbšie zakorenené to bolo v mojom Mladšom Ja. To mi odvrávalo, že ono rado obhrýza nechty, pretože mu to dodáva pocit vnútornej pohody.
Takže miesto toho, aby som svoje ja ohrozovala pokusmi “odvylepšovať” jeho pocit vnútornej pohody, potrebovala som svoju mágiu zamerať na nájdenie funkčných a mocných spôsobov, ako si vytvoriť vnútorný pocit pohody, ktoré by boli zábavnejšie ako obhrýzanie nechtov.
Mňa na túto cestu doviedol nejaký nie celkom rozumný americký horor o džinovi, ktorý v rámci svojej psej džinovskej povinnosti napĺňal priania, ale pretože bol nervný, naplnil prianie vždy tak, aby sa obrátilo proti tomu, kto si prial… Pamätám sa, ako som sa vtedy len tak, zo špásu, pokúšala nájsť formulácie, ktoré by boli neprekrútiteľné… 🙂 Nenašla som. 🙂 A odvtedy som si začala dávať až paranoidný pozor na to, čo si želám. (Hodne mi to potom pomohlo pri kontakte s anjelmi. 😉 Ale aj tak ma párkrát parádne dostali. 😛 )