Sú rôzne typy ľudí a jeden z nich je “procesný” – potrebuje poznať súvislosti, ide na úroveň kauzality, do detailu, a keď všetko zapadá tak, ako by malo, už sa nestará o výsledok v blahom presvedčení, že k nemu automaticky (pretože “kauzalita”) príde.
Nuž, a ja patrím presne sem. 🙂
Asi je zjavné, že práve tento typ bude mať problém s definitívnym zhmotnením. To sa totiž zakladá na tom, že máme predstavu cieľového stavu, ten si vizualizujeme a programujeme sa naň.
No a procesný typ začne tým, že si potrebuje vymyslieť k cieľovému stavu cestu. 😕
Takto sa prdúskam so zhmotňovaním už niekoľko rokov. Najprv mi povedali “predstav si, že to nastalo”. Nejako mi to nešlo. Potrebovala som okolo toho “príbeh” – story, ako jedno viedlo k druhému a to vybudilo tretie… Tak mi po čase povedali: “Ponúkni nám príbeh, do ktorého môžeme vstúpiť.”
🙂 Nebolo mi treba dvakrát hovoriť… Príbehy sa začali sypať. Niektoré zhavarovali (lebo “kauzalita” nepustí), iné šli ľahko.
A oni zrejme zistili, že mi dali prílišnú voľnosť a ja som to spackala… Asi pred týždňom som sa pri nejakom kontakte s Gabrielom znova pýtala, či on na mňa niečo má. A on odpovedal: “Nerozprávaj príbehy. Nevymýšľaj cesty. Nestaraj sa, ako to nastane… jednoducho si predstavuj, aké to bude, keď to nastane. Vojdi do príbehu v bode, kedy je už cieľový stav dosiahnutý, a rozvíjaj to odtiaľ ďalej.”
A vtedy som si uvedomila, čo som pri svojej vizualizácii po celé roky robila – predstavovala som si cesty k dosiahnutiu cieľa, ale tesne pred dosiahnutím cieľa som sa spokojne zastavila, pretože veď “automaticky nastane”.
🙂
Šašo jeden procesný počmáraný. 🙂 Ups.
Takže späť k bodu nula a ide sa predstavovať, že to už nastalo – čo bude pre procesného človeka dosť fuška, ale nemám inú možnosť, tak to musím nejako dať. 🙂
A do toho mi doklikli všetky tie priebežné noticky od Univerza s obsahom “cestu nechaj na nás, predstavuj si cieľ”… A viete, že som si po celý čas myslela, že presne to robím? Až kým mi Jeho Archanjelstvo nepovedalo inak.
Ak ste procesní ako ja a potrebujete mať veci zdôvodnené, aby ste sa do nich vedeli dostať (napríklad pri rozpúšťaní dopravnej zápchy som pracovala s obrazom pomaličky sa pretáčajúceho kolesa auta a pocitom pohybu vpred), je pravdepodobné, že začnete predstavami o spôsobe, akým cieľový stav nastane – a tam sa stratíte v hĺbke detailu, že väčšia už asi neexistuje.
Alebo som potom nejaká extra blbá. 😛










Povedz svoj názor