Dnes večer sa Ňusík roztiahol na vedľajšom kresle a spinkal pri mne, ako som pozerala telku. A keď som dopozerala, všimla som si, že na mňa vyvaľuje bruško… tak som ho zľahka pohladkala. Bolo vidno, že sa bojí, bol celý v kŕči, ale držal… 🙂

Blížime sa do cieľovej rovinky. 🙂 Vďačná ako blcha.