Eprakone – ezoterika a spiritualita

Včera večer som bola taká unavená, že som zachrápala nie len Vďačnosť, ale aj vyhlásenie víťaza DSDS ;- ) – kvôli ktorému som pozerala finále. Mala som svoj tip, vyšiel mi, ale to som sa dozvedela až dnes. A dnes mi aj došlo nové poznanie o súčasnom svete: vo finále boli dvaja kandidáti – kočka s unikátnym hlasom, priemerným výzorom, vyššou sebakontrolou a priemerným pohybovým prejavom, a chlapec s priemerným hlasom, ale výrazne extrovertovaný (až na hranicu nulového sebaovládania), s vynikajúcim pohybovým prejavom a echt super výzorom. Už od začiatku bol horúci kandidát na výhru – a veru aj vyhral… Takže v speváckych súťažiach sa už dnes nehodnotí hlas, ale “Gesamtpaket” – celkový balíček. A čím exaltovanejší človek, čím menej zdržanlivý, tým viac vyčnieva a tým viac mu ľudia fandia. 🙂

Nie je mi to ľúto, ani ma to nenapĺňa obavami. Vždy si pripomeniem svoj vek a hneď mi je ľahšie. 😉 Teraz nebudem hovoriť o tom chlapcovi, pretože on bol fakt také slniečko a fandila som mu, ale dnes už fakt stačí mať väčšiu r*ť ako ostatní a stále ju zverejňovať na Instagrame – a si superstár… A to mi zas pripomína Brežneva, ako mu doniesli zrkadlo, on doň pozrie a konštatuje: “Ja star… Ja óčeň star… Ja superstar!” 😀 (“Óčeň” znamená po rusky “veľmi”. Pozn. prekl.)

OK, tak čo na vďačnosti sme nenapísali? Včera som spravila video z Misty, ako sa hrajkala, na ktorom aspoň v náznakoch vidieť, že Misty je z rodu Líšiek a energie má za desiatich. 😉 Šag si to kuknite sami:

No a čo ešte? Deň začal príšerne, všetko išlo len so zádrhelmi, mali sme stretko tri bosorky v nákupnom stredisku, ale zbierali sme sa asi dve hodiny a tak to boli nakoniec zakaždým len dve bosorky… Ale keď už sme tam boli, smola prešla, dobre som si poklebetila, dokonca som si kúpila sukňu za polovičnú cenu vďaka kupónu, čo Vieročková mala (vrrr, lenže veľkosť L, pretože do M som sa nezmestila! 👿 ). Okolo pol tretej som sa vrátila, nakŕmila kožúšky, tie žerkali ako hrdza, lebo už ani nedúfali, že ešte nejaký obed bude, keď sa im blondínisko-zlisko tak dlho flákala po obchodoch. Rada sa pozerám, ako žerkajú, až sa im chvostíky natriasajú. 🙂 Vďačná za ten zvrat v dianí a vďačná za to, že sa z obchodu mám ku komu vrátiť. 🙂 A keď vám navyše aj hneď bežia Midsomerské vraždičky, no tak superhepi. 🙂

Vďačná za dnešný pokľudný deň, kedy sme si trochu sedkali na balkóne, trochu sa hrali, trochu vyčesávali kožúšky a teraz sa chystáme mlskať vyprážaného králika, môj majstrovský počin včerajšieho večera. 🙂 Vďačná za králiky. Síce nechali život, ale ja im za to v duchu vďačne trasiem paprčkou. Normálne by som povedala, že zo mňa zas budú mať radosť červy, ale nebudú, pretože v hrobe je už miesto len pre urnu… Tento svet je miestami nespravodlivý. Najmä voči červom. 🙂

Dnes som sa zas niečo dozvedela. V posledných dňoch mi zosilnene napadá “Gabriel, Gabriel” hocikedy, keď nie som na niečo sústredená… Tak som sa ho spýtala, či ma on volá, alebo či volám ja jeho. A dozvedela som sa, že ani-ani, ale je to stav, kedy tak vzácne rezonujeme, že sa prepíname mimovoľne z “blondínečka” do “Gabriel” a naopak. Tak len dúfam, že to potrvá čo najdlhšie. Gabriel sa cíti lepšie ako blondínečka. 😀

Vďačná za tú schopnosť. Vďačná, že existuje stav, do ktorého sa môže blondínečka prepnúť. Kedysi som sa prepínala bežne do stavu “ten posledný fekálik” a nebolo to dobré. 😕 😀