Dnes vďačná za niekoľko vecí. Tak predovšetkým sme sa neplánovane stretli s GabyBaby a myslím, že nám to obom padlo dobre… Len to bolo neskôr ako obvykle, pretože od rána som nič nestíhala. Časť kožúškov som zatvorila do izby s Misty a ju som pustila a otvorila im okienko, lebo sa ukazoval pekný deň, druhú časť som nechala chodiť po dome a otvorila im balkón, aby neboli ukrátení. No a ja som sa išla nákupnostrediskovať.
Vďačná, že som dostala všetko, čo som potrebovala, plus jahody navyše. Predstavujú moju dnešnú večeru. 😀 Chuťovo nikdy nie sú také dobré ako moje záhradné, ale tých tento rok veľa nebude, pretože som nepopretrhávala burinu. 😳
Cestou domov som sa zastavila v Pet-shope a kúpila Mistyinke mačiatkovské konzervičky. Keď som sa vrátila domov, privítala ma hodne nešťastne, pretože som nechala otvorenú jej klietku aj pre ostatných a oni sa jej tam rozvaľovali. No, nech vie, že sa o teritórium bude musieť deliť. Vďačná za to, že si prišla ku mne ľahnúť a asi pol hodinku sa nechala hladkať a spinkala na mne. 🙂 Predsa je len moja. 🙂
Včera už aj Pupsinka začala strácať svoju nechuť voči Misty. Ešte stále na ňu syčí a odháňa ju, ale zasyčí a potom zvedavo nazíza, čo Misty robí a ako sa hraje. Misty sa priblíži – Puups zasyčí, ale potom hneď natiahne ňufáčik a sleduje. Dnes už aj Ňusík dovolil, aby mu cez klietku hrabla do kožúška. 🙂 Moji malí bojovníci. Som na nich taká pyšná… :-)Menej vďačná za to, že ma dnes celý deň bolí srdce. Mala by som si dať prášok, ale beriem ATB a nechcem do seba furt pchať nejakú chémiu, tak sa pokúsim vydržať. Ešte dva dni…
Vďačná za Gabriela. V noci som sa pokúsila naňho napojiť. Už pred pár dňami mi prezradil, že sa so mnou teraz nechcú kontaktovať, tak som si povedala “ja vás zmanipulujem!” 😉 a začala som im rozprávať, aká vďačná som za všetko, čo pre mňa robia… Vyšlo mi to; za chvíľu sa už Gabriel prihlásil. Niečo ma učil; nepamätám si presne kontext, ale doteraz som ich prítomnosť cítila cez telo – ako pocit dotyku, brnenia, tepla, prípadne ako svetlo za zatvorenými viečkami. Tentokrát sa to zmenilo – snažila som sa z korunnej čakry “hodiť lúč do centra” a vtedy som zacítila kontakt – v myšlienke. Pýtala som sa ho, čo to je, a on mi vysvetlil, že telo nie je moja “anténa”, ako som si doposiaľ myslela, ale len “zosilňovač”, ktorý signál mení na niečo, s čím dokážem narábať – na fyzický pocit. Podstata kontaktu/napojenia je však mentálna, ide cez myšlienku a pocit v myšlienke, nie cez fyzický pocit – a že práve to som teraz zažila. No, bude to fuška… Je to také letmé, také neoveriteľné, že si človek musí hoooodne dôverovať, aby si nemyslel, že mu šibe… 😕
A vďačná za vonný odparovač, čo som si nainštalovala v pracovni. Sem kožúšky chodievajú len zriedkavo a nebude im vadiť – ale mne vonia. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor