Dnes vďačná za kožúšky – každú voľnú chvíľku teraz sedím s nimi a vytešujem sa, ako sa postupne dávajú dokopy. Mistyinka býva niekoľko hodín voľne pustená z klietky a naháňa sa, najradšej s Ryšíkom a Šintíkom, ale dnes lietala ako divá a narážala do každej Mačičky, ktorá bola na dosah, takže to miestami vyzeralo ako biliard 😀 . Kožúšky sa držia statočne, niektoré ešte protestujú, ale nie sú nepriateľské, skôr len nechápu.
Vďačná, že sa mi včera podarilo dorobiť práce, ktoré som mala dlhšie otvorené – kým Misty bola v pracovni, visela mi večne na ruke (veď tá ruka tak aj vyzerá) a nedalo sa robiť na počítači. Včera som to dokončila, dnes som sa cítila ako borec a kúpila som si novú blúzku. 🙂 Dobre odvedenú robotu treba odmeniť. 🙂
Vďačná za tú “ľahostajnosť”, do ktorej som sa dostala cez sviatky a ešte stále pretrváva. V súčasnosti to asi chce hodne kreativity, vytočiť ma… Keď reagujem, tak najčastejšie ľahkým smútkom. A od ľahkého smútku sa dá celkom plynule prejsť do ľahkého spánku. Takže len ma nenasrdiť, pretože zaspím! 😛
V takomto emocionálne oťapenom stave sa mi oveľa ľahšie otvárajú staré nedokončené príbehy. Možno sa podarí niečo z toho zasa spracovať. Ale s potešením (a nesmiernou vďakou) som skonštatovala, že aspoň polovica z nich už je tak dokonale premlčaná, že je až zabudnutá. 🙂 Boh s každým jedným ksichtom v mojom živote… vďačná za to, že boli títo a nie nejakí horší. 😉
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor