Eprakone – ezoterika a spiritualita

No, neviem, či sa dnes udialo päť vecí, takže budem musieť byť vďačná za niečo opakované 😛 …

Rozhodne vďačná za pokľudný deň, kedy som sa veľmi nenaháňala. Včera večer mi odišla ľavá ruka, nemohla som ňou hýbať, natrela som ju síce Veralom, ale takmer nezabral. Našťastie to už poznám, to len nervy zblbnú a generujú celkom nepatričné vzruchy, takže som odolala pokušeniu napchať sa painkillermi a nejako som prežívala. A naozaj, poobede začala bolesť ustupovať a teraz rukou už môžem takmer neobmedzene hýbať. Vďačná, že som vedela, a vďačná, že som sa nemýlila. A vďačná, že už nemám tie bolesti. (Mám iné. 😉 Kašlem na ne. Problém nastáva len vtedy, keď ma bolí dýchanie; bez toho ostatného chvíľu vydržím.)

Vďačná, že Lassinko sa stavia na nohy. Dnes už žerkal ako za dvoch, ale ešte stále len polihuje. Možno už zajtra bude lietať a mraučať o dušu spasenú. 🙂 To by bolo fajn.

Vďačná, že som sa prebojovala k uprataniu zimnej záhrady a dnes už som ju sprístupnila kožúškom. Dala som si kávičku, oni vyňuchávali kvetináče, ale potom zaliezlo slniečko a začalo byť surovo, tak sme šli drichmať k telke. 🙂

A vďačná, že som vynulovala dlh ešte z minulého roku, kedy som jednej kočke sľúbila napísať o jej knižke. Dnes som to zvládla, knižka sa mi páči a článok bude zajtra.

A vďačná za to, že môžem ísť spať. To spanie cez deň ma normálne vyčerpalo. 😉