Dnešná Noticka od Univerza:

Ono to vlastne nie je tak, že tvoji anjeli zakaždým, keď zavoláš, okamžite nechajú všetko, čo práve robia, a bežia ti na pomoc, poradiť alebo len ťa podržať…

Vlastne ty si tak približne všetko, čo práve robia.

Kedysi som si odložila obrázok leknínu, pretože mi silno pripomenul moje vnímanie sveta. A dnes mi to pripomenula aj noticka od Univerza.

V istom bode sme všetci a všetko “jedno” – Všetko-čo-je. To je ten bod, kde sa pripája stopka – presne v strede, jediný, kde sa všetko zbieha.

Z tohto bodu vybiehajú žilky a rozvetvujú sa na nekonečné množstvo malých žiliek a každá z nich končí na okraji leknínového listu. Tie drobné body, ktoré tvoria okraj, to sme my. A cez žilky sme napojení vyššie a vyššie na zvyšok energií, ktoré leknín tvoria – a tie energie sú silnejšie a silnejšie, čím bližšie k stredu idú… To sú tí naši “anjeli” a “archanjeli”.

Ale v konečnom dôsledku sú len pokračovaním nás – pokračovaním, ktoré my, drobná bodka na konci žilkovania, vnímame ako “nie my”.

To však neznamená, že by neboli nami.

A preto naozaj, keď ich zavoláme, nemusia vôbec nič prerušiť a nijakú činnosť opustiť, pretože čokoľvek práve robia, my sme toho súčasťou, a čokoľvek práve my prežívame, to prežívajú aj “oni”. 🙂

A všetci, ako tak sme, hrubé i tenké žilky a bunky listu, ktoré žilky na konci vyživujú, máme nejaké poslanie. Pre leknín je list zásobáreň energie, ktorá mu pomáha premieňať prostredie na živiny a rásť.

Som zvedavá, aké poslanie máme my ako celok – a každý ako jeho súčasť zvlášť. 🙂