Vďačná za Lassinkov huňatý kožúšok, do ktorého som si mohla ráno zaboriť tvár. Vďačná za Morinka, ktorý sa mi dnes nechal vyhladkávať a priadol ako motorečka. Vďačná za Berušku, pre ktorú som jej rodina (a jediný jej člen, ktorého uznáva 😉 ). Vďačná za seba, že som, aká som, a že už ustojím aj to, keď mi Univerzum non-stop posiela signály, ako ma má v paži.
Univerzum, smejem sa ti. Nedokážeš už urobiť nič, čo by zapríčinilo, že ťa prestanem mať rada. A fčuľ ic a ži s tým. Nie som závislá na tom, či máš rado ty mňa. Ty si ma spískalo, tak si to fčuľ vychutnaj. 😉
Je mi zima. Buď som chorá, alebo mám všetkého dosť, alebo kombinácia týchto dvoch, alebo niečo ďalšie, na čo som si nespomenula. Nikto netvrdil, že to bude polopatistické.
Vďačná za svoj život. Niekedy síce príde poznanie, ktoré všetky veci už nezažijem, ale nie je bolestivé – je to proste poznanie nevyhnutnosti. Kto to vravel, že “sloboda je poznanie nevyhnutnosti”? Že by som sa stávala nakoniec slobodná?
Je mi to jedno. Je mi len zima. Dnes ťip-ťop upratané, navarené, opraté, proste pilný domajší a poľný hospodár. Pilne polenošené, intenzívne zhliadnutý program v televízii, v potu tváre dokončená ďalšia kapitola. Myslím, že čím horšie sa cítim, tým produktívnejšia som.
Ale ak vytočím kúrenie na ešte vyššiu teplotu, tak radiátory vzplanú.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor