Pred chvíľkou som toto pridala do pathworkingovej skupiny, ale bolo to pre mňa také silné, že som sa rozhodla preniesť si to aj sem – ukážka, ako nás systém modifikuje, aby sme lepšie zapadli do “masy” (“sna planéty”):
Čo sa deti v škole učia naozaj?
1. Pravda je to, čo hovorí autorita.
2. Inteligencia je schopnosť zapamätať si a opakovať.
3. Odmena prichádza za dobrú pamäť a papagájovanie.
4. Odlišnosť sa trestá.
5. Vyhovuj intelektuálne i spoločensky.
Takže keď sa nabudúce budete čudovať všetkým svojim samonastoleným obmedzeniam a odkiaľ sa vzali, stačí pozrieť na bod č. 1. 🙂 A kto je “autorita”, keď máme pocit, že veci dobre nerozumieme? Každý, kto vystupuje sebavedomejšie ako my. Čiže aj hlasný blbec.
Jediné, čo proti takémuto programovaniu máme, je naše kritické myslenie (Ruizova Piata dohoda: ber všetko so zdravou rezervou a preháňaj to sitom svojich vlastných pozorovaní a skúseností – dokonca aj to, čo hovoríš sám sebe). Je to naozaj tak? Máme zážitky, ktoré to dokladajú? A nemáme aj zážitky, ktoré by to vyvracali? Prečo máme také aj onaké zážitky? Na čom sa daná vec zakladá? Rozhodujeme sa, že tomu uveríme?










Povedz svoj názor