Eprakone – ezoterika a spiritualita

Vďačná za to, že vo WordPresse existuje ešte stále ten starý editor článkov. Keby som mala robiť v tom novom, tak to asi okamžite zapichnem – ale takto denne robím v starom a neuvedomujem si, aké obrovské požehnanie pre mňa je… 🙂

Dnes sme mali oddychovú náladu a tak Roomba vysávala a ja som sedela v kresle a pozorovala ju, či dobre vysáva… 😉 Fakt je, že táto predstava mi vyšla – mám oveľa čistejší dom, odkedy aspoň hrubú špinu pozbiera. Ešte musím počkať na novú hubicu vysavača a potom povysávam aj do hĺbky… ale čisto je v každom prípade. Ešte by mali vymyslieť robot na utieranie prachu a ometanie pavučín v rohoch miestnosti. 😛

Nedarí sa mi nafilmovať Lassinka, ako loví Roombu. Vždy, keď donesiem foťak, sadne si a tvári sa nesmierne distingvovane, a len čo zaleziem, už za ňou behá a facká ju sprava-zľava. 🙂

Vďačná za pár konverzácií, čo som dnes mala na fejsbúku, pretože som si trúfla na tenký ľad – a udržal ma… 🙂 Niekedy sa mi darí neurobiť zo seba vola.

Aj som trochu písala, no toto je taká “vatová” kapitola a ide mi ako lačnému srrrr…čosi. 😉 Nič to, musím cez to, či sa mi to páči alebo nie – a potom sa dej znova rozbehne. 🙂

Na LinkedIne som v jednej skupine autorov a vedú sa tam diskusie, že už som niekoľkokrát rozmýšľala, či sa z nej neodhlásim… Smiete si hovoriť “spisovateľ”, alebo ste len autor? Aké formálne vzdelanie potrebujete, keď chcete byť spisovateľom? Viete niečo o tom, o čom píšete? A perla: ako píšete prvé kapitoly? Tak ja rátam, že rukou. Hoci možno vonku majú hlasový rozpoznávač, čo tlmočí hovorené slovo na písaný text. Kedysi som mala ísť pracovať do takéhoto projektu na SAV – len potom som sa rozhodla inak a dnes som tu. Keby som vtedy bola zalomila trajektóriu, možno v živote nebudem mať blog a rozhodne sa nikdy nebudem zapodievať ezoterikou. 🙂 Život je náhoda a náhoda je hovado. 🙂 Neviem, či za to mám byť vďačná alebo nie, ale pretože mi nejaká vďačnosť do zoznamu ešte chýba, tak azda aj hej. 🙂

Uvažujem, že Roombu pomenujem Punťo. Aj môj malý ružový netbook, nech mu je zem ľahká, sa volal Punťo. 🙂

Aha, a som vďačná, že napriek zimiske a snehu dnes Blekinko prišiel papať až dvakrát – a to hoci má u paničky vyhrievanú búdku. Myslím, že ma predsa len nejako tak adoptoval. 🙂