Noticka od Univerza:

Odvážna je duša, ktorá sa odváži vydať do priestoru a času, aby sa dozvedela o svojej božskosti. Pretože hoci nemôžu prehrať, môžu si myslieť, že prehrali, a prehra bude môže vyzerať neznesiteľne. A hoci nemôžu zlyhať, môžu si myslieť, že zlyhali, a bolesť môže byť neúnosná. A hoci nemôžu byť nikdy menej než to, čo skutočne sú, môžu si to myslieť a všetka nádej môže vyzerať márna.

A v tom spočíva ich test. Test vnímania: toho, na čo sa sústredíme, čomu uveríme nezávisle od toho, ako to navonok vyzerá.

Toto je jednoznačne odpoveď na moju vlastnú situáciu zo “včera” (=deň pred napísaním článku, nie pred jeho zverejnením), kedy ma vonkajší prejav totálne zneistil a len besná bosorácka vôľa (=neschopnosť cúvnuť z pozície) ma udržala… niekde, pánbohviekde. Myslím, že týmto ma Univerzum chváli a snaží sa mi podržať chrbát. 🙂 Ale kde niet viery, niet už ani chrbta, čo by sa dal podržať… Milé Univerzum, idem žiť s dvoma protipólmi v hlave, z ktorých každý je rovnako možný a ani jeden nie je pravdepodobnejší než ten druhý.

Snáď to tá ľudská hlava vydrží. 🙂

Hlavne mi už nič nepredpovedajte. Až budem chcieť vedieť, tak sa spýtam. (Nespýtam. Pýtať sa znamená byť sprostý – a to my nepripúšťame.)