Vďačná za obrázok, ktorý mi dnes doletel cez fejsbúk:

Hovorí asi toľko: Niekedy nemám dostatok kávy alebo prostredníčkov, aby mi pomohli preskákať deň.

Milé Univerzum, verím, že rozumieš, čo ti tým chcem povedať… 😀 Neboj sa; všímala som si všetky tie dobré veci a úžasných ľudí i zvieratká, čo som dnes stretla. A všímala som si i všetky tie zbytočné drobné príkoria, bez ktorých sme sa ty i ja mohli zaobísť.

Že ťa to ešte baví.

Lebo mňa už nie až tak. A obsie*a si to ten jediný, kto by toho mal byť za každú cenu ušetrený – Gabriel… Už si toho so mnou preskákal viac než dosť. Viem, že on nemá limit – lenže ja áno…

Že ťa to ešte baví. 😕

Takže nabudúce, až mi budeš znova mať chuť podtrhnúť nohy, porozmýšľaj dvakrát, čo ti to dá. Mne to už nedáva vôbec nič okrem chuti utopiť Univerzum v kvapke jeho samého – čo sa môže ukázať ako dosť zložitý filozoficko-fyzikálno-realizačný problém.

Vieš, čoho som schopná. YOU BETTER THINK TWICE.