Niekedy si fakt prichodím ako mimozemšťan, keď si čítam reakcie ľudí na moje alebo cudzie príspevky… No dobre, u tých cudzích to ešte stále môže byť tak, že to ja nechápem, čo chcel básnik povedať, a všetci ostatní to chápu lepšie a vôbec nie sú mimo – mimo som ja…
Ale u mojich vlastných príspevkov to odpadá. Tam viem, čo som chcela povedať – a napriek tomu dostávam reakcie, že sa niekedy pýtam, či čítali naozaj to, čo som napísala, alebo odpoveď len omylom dali pod môj príspevok…
Ťažko sa mi to bude ilustrovať, ale skúsme. Napíšem: “Máte radi modrú farbu?” Dostanem nasledovné reakcie:
- Modrá detská výživa je nezdravá.
- To, čo máš rada ty, nijako nemôže byť modrá.
- Keď niekto píše modrou, je blbec. (Niekto iný zareaguje: Ty si blbec, pozri na seba! 😉 Rozpúta sa vášnivá diskusia o IQ dotyčných diskutujúcich.)
- Keď som bol malý, mal som modrého plyšového medveďa. Nemal dobre prišité nožičky, preto mu odpadli oči.
- Človek by nemal mať preferencie, a už vonkoncom nie vo veci farieb. Je to známka nižšej spirituality.
- Desí ma, že niekto môže mať niečo rád.
- Za modrú farbu môže vláda.
- Toto je zlý svet a netreba sa venovať len jednej farbe.
Chápete?
Normálne ako keby reagovali na niečo celkom iné, než je v otázke. A ja vyvaľujem oči a nechytám sa.
Tak aj nedávno. Uverejnila som tento obrázok a pri ňom sa rozpútala táto diskusia:
A ja chápem, že reagujú každý na to svoje… tak sa snažím pozornosť priviesť znova k téme a znova je reakcia k úplne niečomu inému, o čom som nepovedala ani slova… Napadá mi, že ľudia chodia na web už len vyhlasovať, ale nie čítať a rozprávať sa. Už párkrát sa mi stalo, že niekto z celého článku zareagoval len na nadpis, ktorý ale s obsahom článku mal pramálo spoločného…
Achich. Nejako sa mi podmienky sťažujú. Kým hovorím k “svojim”, ešte mi kedy-tedy rozumejú. Keď hovorím k “cudzím”, je to, ako keby som hovorila iným jazykom.
Nechce sa mi učiť sa ich jazyk. Musím prehodnotiť, či to moje písanie má ešte stále nejaké opodstatnenie okrem mojej sebadôležitosti. Možno nastala doba stíchnuť a prenechať scénu mladším a povolanejším. 😕
🙂 Ľudia, nie je jednoduché zostarnúť. 🙂
P.S.: Nie je to len v mojom okolí. Bola som sa pozrieť na fejsbúkovú stránku Voxu. Ktosi tam deponoval otázku: “Kedy bude webstránka znova online? Chcela som si pozrieť ďalší diel XY…”
A čo myslíte, že jej nejaký ochotný čitateľ odpovedal? “Od 17. 19. 7097 budú DVDčka v predaji cez Amazon.”
My proste predpokladáme, že vieme, čo chcel ten druhý zistiť, a reagujeme nie na to, čo sa pýta (kedy bude stránka online), ale na náš predpoklad (ako si pozerať seriál XY). Čítame medzi riadkami. Počúvame srdcom (a myslíme ústami 😛 ).
Fakt nie je ľahké zostarnúť. Tento svet už nie je nič pre mňa. Už sa nepohybujeme v realite, ale v našej predstave o tom, ako by tá realita mohla vyzerať. Komunikácia stratila svoj zmysel. Nabudúce prídem do obchodu, spýtam sa, čo nejaká handrička stojí, a asi sa dozviem “to by vám nesedelo”. A potom spácham prvú vraždu v svojom nie až tak krátkom živote. 😉
Ešte musím vydržať do mája. 😕
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
ach jaj.je to tak. komunikacia zacina byt velmi tazka.
Páči sa miPáči sa mi
inak, ja by som sa aj kludne naucila ten jazyk v ktorom sa teraz komunikuje, ale podla mojich pozorovani ziaden nie je.
Páči sa miPáči sa mi
Podla mna uz jedina forma komunikacie, ktora funguje je komunikacia cinom, akciou, faktom, niecim co sa realne odohra. Slova povedane ci napisane akosi prestavaju fungovat.
Páči sa miPáči sa mi
Zabúdaš na komunikáciu cez selfie. Posielaj fotky, kde len môžeš. Síce nikto nerozumie, ale aspoň si “hip” (alebo ako sa to teraz povie). 😛 Fotka mojej pravej nohy, ako leziem do topánky. Pozri, svet, vstala som. Fotka kávy. Pozri, svet, idem otvoriť oči. Vyplazený jazyk. Pozri, svet, kaki na teba. Atď.
Aj by som sa to naučila, ale čo si pomôžem, keď sa na ten svoj ksicht všade nemôžem dívať? 😕
Páči sa miLiked by 1 person
Alebo je to mozno tym, aj to mi napadlo, ze realita sa posuva do dimenzie predstav a realita hmotna straca vyznam. Cize nie je dolezite co sa ty v skutocnosti pytas ale je ovela dolezitejsie co si kto predstavuje ze sa pytas. Cize nie to co sa odohra v skutocnosti, ale to co sa odohra v predstave. Mozno je na pricine virtualny svet, kde sa tie rozdiely medzi skutocnostou a predstavami dost vyznamnym sposobom zmazavaju. Ale ja neviem ci sa tam chcem plne presunut. Pre mna je v tomto svete asi najzaujimavejsou vecou moje fyzicke telo. Preto som tu, myslim, a preto fakt neviem ci ho chcem postupne viac a viac vyradovat z hry. Asi ne.
Páči sa miLiked by 2 people
Mozno to je ten presun do tej piatej dimenzie. Sme si to takto nepredstavovali, co? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
V mojom svetonázore v tej piatej dimenzii už si. SI piata dimenzia (a šiesta a šesťdesiata šiesta a 666 😉 …). Akurát naše vnímanie býva zavrznuté tu, v hmote, a nevníma, že SI VŠADE, lebo SI VŠETKO. Na istej úrovni už sa tvoje osobné limity zmazali a si stále viac a viac a keď dokážeš vysunúť vnímanie/vedomie až do bodu nula, tak si všetko. 🙂
Ergo: Nikto sa nikam nepresúva, pretože všetci sme všetko a neexistuje nič, kde by sme ešte neboli a preto sa tam mohli “presunúť”. 😉 Neexistuje priestor ani čas okrem nášho momentálneho referenčného bodu – a ten je pohyblivý. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Myslím že vaša generácia má s týmto problém hlavne preto že ešte nedávno bolo to čo bolo napísané brané ako niečo dôležité alebo hodnotné a bralo sa to vážnejšie ako povedané. Dnes a hlavne to platí pre internet, je to čo je napísané skôr niečo ako veľká kopa hnoja na ktorej tu a tam rastie malá kvetinka, a to sa nemôže brať príliš vážne. Treba mať neustále na pamäti že internet slúži vo veľkej miere na pobavenie sa deťom a odbavenie sa ľuďom s ktorými sa v reále asi už nechce nikto baviť pretože ehm sú tupí (tieto dve skupiny sa obvykle vedia donekonečna hádať kto je väčší blbec) . Niektorý zasa píšu pretože si myslia že keď už sú na nejakej stránke tak sa od nich očakáva že tam niečo napíšu, že je to od veci to už nikoho nezaujíma. A ešte nesmieme zabúdať na tzv. Trolov, ktorý píšu len aby vzbudili emocionálnu reakciu. A každá relevantná odpoveď alebo reakcia na niečo (ak sa teda vôbec vyskytne) je obvykle sprevádzaná ich balastom ktorý treba hneď automaticky odfiltrovať, nevšímať si ho, inak by z toho jednému hrablo. Takže tak, so žiadnym jazykom to nemá vôbec nič spoločné.
Páči sa miLiked by 2 people
😀 Dobre si mi naložil, synu… Z toho tvojho výpočtu najskôr patrím do kategórie “s ktorými sa v reále asi už nechce nikto baviť pretože ehm sú tupí”. 🙂 Takže už viem. 🙂 Proste cez internet hlavne nekomunikovať, inak prídem o imidž. 😛
Páči sa miPáči sa mi
😀 Neprídeš, práveže ho získaš, byť nerdy je už dnes celkom populárne. 😛
Páči sa miPáči sa mi
tak vidis NEKOMUNIKOVAT. Len platit ucty. Zatial vraj len cez internet, ale mozno pomaly uz aj celkovo. Inak si sprosta 😀 Sranda.
Páči sa miLiked by 1 person
Prave naopak. Povedane predtym malo vyznam. Dohodol si sa stretneme sa vtedy a vtedy tam a tam. A muselo to platit, nebol mobil, aby si poslal sms, alebo zavolal, ze to rusis alebo si v zapche, alebo…Dnes ide o to ze ani napisane, ani povedane. Uz len vykonane sa da brat vazne.
Páči sa miLiked by 1 person
Internet nás úžasným spôsobom spája a urýchľuje vzájomnú komunikáciu. Je možné, že tí ktorí sa hádajú teraz, sa hádali aj pred tým, ale ich konflikty trvali vďaka vzdialenosti o mnoho dlhšie. Teraz na pochopenie stačí diskusia, ako je napr. táto a je z toho hneď zopár, alebo kľudne aj kopa “aha” efektov, kvôli ktorým som sem vlastne prišiel.
To isté platí aj pre tie ostatné skupiny, ktoré si spomínal.
Mladá generácia zvykne jednoduchšie prispôsobovať svoje vnímanie novým vychytávkam (nie všetci) a preto sa veľa krát nepotrebuje v tom hovienku až tak dlho vŕtať a možno aj nechápe, prečo to tá staršia potrebuje, ale to neznamená, že nemá svoju agendu (napr. zaradenie sa do spoločnosti – nájdenie si svojho miesta), s ktorou sa snaží vysporiadať najlepšie ako dokáže…ako všetci ostatní…resp. že to “hovienko” nemá svoj význam a že pre každého bude ten význam iný… niekedy je ale ľahšie sa z diaľky len tak čudovať, ako sa niekto iný hrabe v hovienku, ako sa hrabať z blízka v tom svojom vlastnom. 😆
Je to možno aj o tom, že ak hľadám istoty, alebo pevnú pôdu pod nohami, môžem mať problém uvedomiť si, že jediná pevná pôda, alebo istota je tá, ktorú sám pre seba uznám za platnú (preberiem zodpovednosť, za svoje rozhodnutie, nech už jeho dôsledky sú akékoľvek) a tá sa môže o sekundu opäť zmeniť a napriek tomu, to bude dobré a to platí pre všetkých zúčastnených na tejto “online hre” – hra prítomnosti / v skutočnom “čase”. Úžasné potom ešte môže byť, ak sa mi podarí nájsť – prijať aj príčinu, prečo to tak je, ale to je iba môj pohľad a preto možno užitočné iba pre mňa. 😉
Páči sa miPáči sa mi
noooo tak hadanie cez internet to si ja zasa nemozem vynachvalit. Clovek si setri hlasivky, nebudi dieta a nerusi susedov, navyse, kedykolvek vies hadku nepozorovne ukoncit tym ze si zablokujes spoluhadajuceho. Ja myslim zasa keby nie internetu, ja by som to az dodnes s mojim muzom nevydrzala 😀
Páči sa miPáči sa mi
no, presne, internet je fascinujúce médium, presne ako spieva Jaro Filip v “cez okno” …. “ma môžeš vieš čo?” 😆
Páči sa miLiked by 1 person
Tiež občas privádzam blízkych do zúrivosti, keď im aj trikrát za sebou kladiem tú istú jednoduchú otázku, občas dokonca uzavretú, pokiaľ odpovedajú na svoje interpretácie. Občas prídem na to, že slabší jedinci majú asi pocit viny a potrebujú sa vyviniť. Iní sa potrebujú vyrozprávať. Aj to patrí k ľudským vylučovacím procesom, ale prečo práve na mňa??? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Dievčatá, nekonšpirujte. Ľudia sú takí ako aj za našej mladosti. Kedysi sme ale vyberali s kým pôjdeme na kávu porozprávať sa, dnes sa s kávou ku tebe pripojí hocikto. Keď ideš s kožou na online trh, nevyberieš si kto ti ju bude obzerať a hodnotiť.
Ľudia majú právo byť takí akými ich najvyšší naprogramoval. Dokonca aj povinnosť, lebo božie dielo preprogramovať nevedia. Neber ich existenciu osobne, nie sú tu proti tebe. Sú tu za seba. Že sú, má opodstatnenie. Ak mu nerozumieš, najvyššiemu to nevadí.
Nestačí postoj: Ak vieš opraviť, oprav. Ak nevieš, tak načo sa tým znepokojovať? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja nehovorim len o online trhu. A nehovorim ani o tom aki su ludia. Ano, ludia su rovnaki, ale komunikacia sa zmenila. Realita sa meni. To nie je konspiracia, ale fakt 🙂 A ja slovo fakt pouzivam ako stara skola len vtedy, ked JE to fakt fakt 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
Ľudia nie sú takí, ako za našej mladosti… Mladé generácie majú oveľa užší rozsah (span) pozornosti, rýchlejšie reakcie a iné preferencie na obsah, komunikáciu, motiváciu i sebarealizáciu. Je o tom celý vedný odbor. 🙂 Zmenila sa psychika človeka, spôsob spracovania informácií a spôsob organizovania sa za účelom dosahovania výsledkov. Kedysi “americký odstavec” pomáhal Američanom prehrýzť sa cez dlhé texty (napr. 1/2 A4 a viac 😉 ), dnes americký odstavec je maximum, čo je človek ochotný čítať, pretože ho spoločnosť tak naprogramovala. Aj to je fakt fakt. 😉
Páči sa miPáči sa mi
Výmena kulís je prirodzený proces. Generácie sú vždy doma v tých kulisách, v ktorých sa narodili. Vychádzajú z nich. Stále ale platí, že vidia, rozumejú, posudzujú a konajú primerane obsahu svojho objemu.
Páči sa miPáči sa mi
“Primerane obsahu svojho objemu”. 🙂 Z toho vyplýva, že tlstí rozumejú viac. 😉 Síce som najtlstejšia, aká som kedy bola, ale podľa tejto definície 1. ničomu nerozumiem, 2. nikoho neposudzujem (hehe, som “osvietená”! 😉 ) a 3. nekonám (hehe, som “osvietená” aj podľa taoistov!) 😀
Táto teória sa mi začína páčiť. Idem ju propagovať. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Prave sa strasne rehoceme, poslali sme asi 20 nasim trenerom mail aby nam poslali hudbu, na ktoru robia tanecky, plus presne oznacit co je co, aka pesnicka ku komu patri. prislo asi 40 mailov naspat a jeden ukazkovy: “prepac ze to nehladam aka skola co kde, všetky pesničky sú tie isté škola choriša skupina len ivánka pri dunaji tam čo je škola tak tam je pesnička, boli ma hlava, caka ma tazky den, musim si navarit na zajtra. ” 😀 😀 😀
Páči sa miLiked by 1 person
😀 Tak to už je aký iný level! 😆
Páči sa miPáči sa mi
Najnovšia perla… Citát: “Vždy sa nájde niekto, kto chce presne to, čo ty.” Komentár k nemu: “ten citat je je krasny ,,,,,,,,,,,,,,,,,,,, ale otaska spociva v tom ci to chces aj ty”.
Čiže vysadím platnosť povedaného, aby som mohol pridať svoju trošku do mlyna.
Prichodím si ako posledný Mohykán… Karétu mne, karétu!
Páči sa miPáči sa mi
Casto krat si spomeniem, ako ked som bola asi piatacka, nasla som si v pionierskom tabore frajera. Bol velmi krasny, taky blondak s modrymi ocami. Vela toho nenahovoril. Pri odchode mi chudak nakupil z vreckoveho vela darcekov. Ale co z toho, ked potom sme si zacali dopisovat. A zrazu pruser. V kazdom slove zo tri chyby a slovo opäť napisal s e a na e dal dve bodky :D. Tak sa nasa laska zosypala ako domcek z karat 😀
Páči sa miPáči sa mi