Začína “svet umeliny”?

Pred pár minútami som videla reklamu na jeden z grafických filtrov: “odstraňuje prílišný fotorealizmus z vašich fotografií”.

Isteže to na počítačovej obrazovke vyzerá lepšie. Ale je počítačová obrazovka ten priestor, v ktorom sa odohráva náš život?

V televízii reklama hlása, že keď máte zrohovatelú pokožku na päte, nemali by ste vyjsť na ulicu. Ak nemáte najnovšie to-a-hento, nie ste človek. Ak nemáte dokonale zladené oblečenie, štekle až na prvé poschodie a vymaľovanú tvár, gélové nechty a obočie ako Brežnev, choďte sa zakopať. Miesto vody z vodovodu musíte piť “fľaškovanú vodu” (či ako sa to povie po slovensky) a ak nemáte na jedálnom lístku sójové čokoľvek, nežijete zdravo a zdravotná poisťovňa by vám mala vypovedať krytie.

Mám pocit, akoby sa nám z každého rohu diktoval umelý svet podľa niečej predstavy (a to nie mojej vlastnej 👿 ). Ako keby sa “realizmus” a “realita” stali nadávkami. Ľudstvo sa sťahuje do imaginárneho sveta digitálnych trikov a kreslených postáv.

Len aby kravy mal kto podojiť. 😕

Ako to vidíte vy? Som príliš pesimistická, alebo niečo podobné badáte okolo seba aj vy?

Rate this:

13 responses to “Začína “svet umeliny”?”

iskra

1. decembra 2015

“Trh” sa možno snaží predať svoj tovar a využíva trhový systém a jeho možnosti, aby mal čo najväčší zisk. Je to na kupujúcom (mne), aké má priority, resp. čo považuje za dôležité. “Trh” ale pozná správanie kupujúceho a tak mu využíva toto poznanie, aby jeho zámer mal úspech.
Je možné, že sa momentálne naozaj veľmi výrazne odlišujem od väčšiny populácie.
Je možné, že som sa vždy odlišoval.
Je možné, že pestrosť (odlišnosť) je krásna.
Je možné, že som krásny.
Je možné, že som.
Je možné, že….
Je možné…
Je…
Podmienky môjho filtra vnímania, prostredníctvom ktorých vyhodnocujem správnosť (vhodnosť) prostredia, resp. tú moju vlastnú, regulujú môj stav – rozpoloženie, v akom sa nachádzam (telo a duša vnímam ako celok).

Ak vnímam slovo/akciu/situáciu/vlnenie ako nadávku, alebo urážku, osobne, je to v súlade s mojim filtrom vnímania a mojou vlastnou agendou. Je to pravda. Nie žeby som ja bol nejako nad vecou, ľaľa dnes som sa krásne vytočil a zobral veci veľmi osobne a vychrlil síru a oheň sťa Vezuv, ale teraz s odstupom, si uvedomujem, že zase raz niekto nezodpovedal môjmu obrazu správneho sveta, uvažovania, vzhľadu, stratégie, vkusu, inteligencie, životosprávy, národnej príslušnosti, náboženstva, atď. Toto sú všetko moje filtre vnímania, ktoré formujú moju osobnosť a zároveň môj pocit spolupatričnosti. Strach je môj priateľ a pomocník na ceste odmietania a odlúčenia a možno nasledovného pochopenia, prijatia a zjednotenia. Vie byť silný, veľký, nekompromisný, pravdivý a spravodlivý … aspoň teda ten môj strach 😀

Isteže je možné, že strach a bojovník sú 2 tváre 1 mince a je len na mne, ktorou tvárou sa práve potrebujem prizerať/prihovárať svetu – sebe, aby som si mohol lepšie porozumieť – spoznať sa.
Ten 1. zdôrazňuje závislosť na okolitých okolnostiach, na ktoré nemám často krát dosah, na slabosť, bezmocnosť a odlišnosť, ktorá je prekážkou.
Ten 2. vie, že je len on a potom ešte x iných “on”, ktorých je bezvýhradnou súčasťou a všetko je to “iba” jeho snom/stvorením a on sám je zodpovedný za svoj sen a to, ako ho vníma a čo sa v ňom odohráva.

Ja balancujem niekde medzi nimi 2ma a pravidelne vidím, ako je moje okolie odlišné odo mňa. Teším sa vždy vtedy, ak sa mi podarí uznať, že tá odlišnosť – pestrosť je užitočná a má svoju rovnocennosť voči mojim predpokladom o tom ako sa veci majú … že nás spája, pretože “všetko” je jedinečné a to by nebolo možné, ak by všetko bolo “normálne = rovnaké” 🙂

Ono je to taký zdanlivý chyták duality a preto som svojho času používal veľa zátvorky so záporom, aby som upozornil (seba) na to, že v dualitnom vnímaní (dvojakosti), sú vždy prítomné naraz oba póly vnímania s celou ich škálou a že veľa krát v jednom pozorovaní pletiem singulárne a duálne vnímanie bez toho, aby som si to uvedomoval a to ma (sám sa) potom mätie. 😀

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Patriques

2. decembra 2015

Ku tej minci – ja som v mnohých veciach tiež tá tretia strana – častokrát iným vravievam, že je rub, líce a okraj, len škoda, že niektorí si to nechcú priznať a chcú vidieť svet len z dvoch perspektív, pretože sa na danú vec odmietajú pozerať vlastnými očami a radšej sa prikláňajú ku svojmu stádu 😛

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. iskra
  
  2. decembra 2015
  
  Všetko je to vývoj a každý z nás má svoje tempo. Niekedy sa to môže zdať márne, alebo príliš pomalé, či rýchle, ale to je zase len 1 uhol pohľadu a trpezlivosť mi do teraz potvrdila, že všetko sa deje “dobre” – tak ako to má byť, ako to je pre celok potrebné a prínosné. Kľud v nekľude je veľká téma/skúška a do teraz s ňou mám svoje otvorené účty 😀
  
  Páči sa miPáči sa mi

matrioshka

1. decembra 2015

no jasne ze to badam, cim dalej tym horsie

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Jool

1. decembra 2015

…ja ten pocit mám už asi posledných pätnásť rokov. Samozrejme vnímam “digitalizáciu” reality, ktorá je čím ďalej dôslednejšia – tak ako napreduje vývoj počítačovej techniky. Takisto vnímam rôzne reklamné ťahy a praktiky, ktoré nám majú vnútiť to či ono a urobiť nás na tom závislými. Rovnako tak vnímam mohutné mediálne kampane a masáže mozgov, ktoré majú za úlohu jediné – zbaviť nás vlastného úsudku a urobiť z nás viac menej jednoliatý, predvídateľný, manipulovateľný a hlavne poslušný dav. Deje sa tak už dlho, ale to , čo kedysi prebiehalo pod pláštikom utajenia, je už dnes tak markantné, že už to nejde skryť a musí si to všimnúť každý, komu ešte ostala posledná štipka zdravého sedliackeho rozumu.Nechcem rozvíjať konšpiračné teórie, kto za tým stojí a v podstate je mi jedno, či to je svetový Žid, alebo Bratrství kočičí pracky, ale je nad slnko jasné, že sa tak nedeje samo od seba, ale ide to ako zámer niekoho , kto má z toho profit a moc. Ďaleko horšie, než umelina , čo nám je podsúvaná ako náhražka prirodzeného sveta, je druhá strana tejto mince a sice bezohľadné, systematické drancovanie toho prirodzeného, čo sa tu utváralo miliardy rokov, toho, čo bolo kolískou nášho vzniku. To, čo dnes vo veľkom páchame na “našej” planéte sa nedá nazvať inak, než hromadné šialenstvo. Je to odstrihávanie sa od vlastného koreňového systému, ktorý nás udržuje pri živote a obávam sa , že momentálny stav je len počiatkom globálnej katastrofy a predzvesťou konca tejto “civilizácie “. A bohužiaľ nemôžem skončiť inak, než údajnými slovami istého indiánskeho náčelníka: ” Až keď vyrúbeme posledný strom, otrávime poslednú rieku a ulovíme posledné zviera, až vtedy pochopíme , že peniaze sa jesť nedajú” 😦 😦 😦 .

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Sun Belangelo

1. decembra 2015

Pripomenul si mi jednu fejsbúkovú múdrosť, čo som nedávno čítala: “Venujeme milióny na objavovanie nových svetov a miliardy na ničenie toho, ktorý už máme.” 😕 Sme banda brainlessákov. Podpisujem ako najvyšší opát Bratstva kočičej pracky. 😉

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
matrioshka

2. decembra 2015

my vsetci to robime a my vsetci z toho mame prospech, ziadne bratrstvi. nechce sa nam mysliet, nechce sa nam vnimat, lenivi sme mozno uz aj zit 😦

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Sun Belangelo
  
  2. decembra 2015
  
  Neviem… je to lenivosť, alebo strach? Keď sa cítiš príliš zraniteľná, obvykle sa stiahneš a zalezieš dovnútra, do sveta fantázie a umeliny. (A teraz sa ospravedlňujem Univerzu, pretože NIE JE “umelina”, aj keď je v našom vnútri. 🙂 Nemyslela som tým mimohmotnú skutočnosť, ale naše projekcie, “astrál”.)
  
  Páči sa miPáči sa mi
2. matrioshka
  
  2. decembra 2015
  
  jasne, aj, aj. Ide o to ze nie nejaki zli ONI z toho maju prospech. To MY to tak chceme, nam to vyhovuje.
  
  Páči sa miPáči sa mi
3. Sun Belangelo
  
  2. decembra 2015
  
  Hej. Niekto niečo skúsil a svet mu sadol na lep. Nie je to vina toho, kto skúsil; všetci v kuse niečo skúšame. Je to nedostatok súdnosti tých, čo mu sadli na lep. A keď si pozrieme rozmery toho “sadnutia na lep”… no, neviem, či sme skutočne “koruna tvorstva”. Rozhodne sme jediný živočíšny druh, ktorý nedokáže vystáť sám seba sa 😉 a tak sa svojou vlastnou existenciou “trestá”.
  
  Páči sa miPáči sa mi
4. Jool
  
  2. decembra 2015
  
  ,,,vieš Matrioshka, ja si napríklad o sebe nemyslím, že by som bol lenivý a trúfam si povedať , že to potvrdí každý, kto ma čo i len trošičku pozná. Problém je v tom, že svet je dnes nastavený tak, aby väčšina ľudstva vyčerpala svoj fyzický potenciál na holé prežitie a v rámci odpočinku, pokiaľ im na to zostáva čas im je podsúvaná lacná, pasívna zábava ubíjajúca vlastnú fantáziu a tvorivosť a nie každý už v sebe nájde dostatok síl vzdorovať, aj keď teoreticky tú možnosť pochopiteľne máme. Ďalšia otázka je, či kopeš len za seba, alebo si zviazaný zodpovednosťou za vlastnú rodinu a jej zabezpečenie. Áno, môžem všetko opustiť a nechať sa naverbovať k Morským pastierom a odísť poľovať na japonské velrybárske lode, môžem sa vešať za nohu s transparentom v ruke na atómovú elektráreň, alebo priväzovať reťazou k stromom. Alebo robiť niečo menej akčné, napr. len tak v tichosti sadiť stromy ako onen muž zo známeho ( skutočného?, fiktívneho? )príbehu. V prvom prípade zo mňa urobia ekoteroristu a skôr , či neskôr sa so mnou systém vysporiada. Ani v druhom prípade nemám vyhrané, pretože vždy môže prísť buldozér a hektáre mojej celoživotnej snahy poslať do pekla. Toto proste nie sú systémové kroky. Tie podľa mňa môže naštartovať iba masová zmena myslenia a výchova, ktorá prestane klásť absolútny dôraz na individualizmus a osobný prospech, ale pridruží k nemu aj morálku v zmysle zodpovednosti za okolitý svet a vysvetľovanie širšieho dosahu všetkých našich činov – čo je ovšem záležitosť na niekoľko generácií. A teraz sa mi vynárajú tri otázky. Ako takú zmenu naštartovať ? Ako zabrániť aby to “Oni ” neprekazili 🙂 ?. Lebo oni tu sú :). Ja neviem kto to je , nepoznám ich osobne, ale bezpečne o nich viem. Sú to tí, čo sa rokmi, desaťročiami svojho ( väčšinou bezohľadného, amorálneho ) snaženia vypracovali do pozície, kde vo svojich rukách skoncentrovali väčšinu svetového bohatstva a moci – tým pochopiteľne dnešný stav vyhovuje a ťažko sa ho dobrovoľne vzdajú. A napokon tretia otázka – ak by sa toto dajakým zázrakom podarilo, či už nie je skrátka neskoro. Či sa už náhodou lavína nespustila ( tak, ako o tom hovoria napr. klimatológovia, ktorí už mimochodom od varovaní a burcovania typického do obdobia spred 20tich rokov pomali prechádzajú do tichej rezignácie.
  
  Páči sa miPáči sa mi
5. matrioshka
  
  2. decembra 2015
  
  len v jednom sa mylis ale zato zasadne. Ziadni ONI. Nie je ONI. Sme MY. Ale mozno aj preto, ze vsetci si furt lamu hlavu nad nejakymi ONMI, ktori furt vsetko pokazia, tak sa nikomu neoplati vlastne nic, lebo ved ONI.
  
  Páči sa miPáči sa mi
6. matrioshka
  
  2. decembra 2015
  
  neexistuje nikto kto nie je zavisly zasa na inom. Mozu byt ludia bohatsi, chudobnejsi, najbohatsi na svete, je to uplne jedno, ta ista pesnicka. ten co je bohaty musi to, to, to a ono, aby bohatym ostal, aby ho niekto len tak neodpraskol, aby…..ten co je chudobny musi to, to, to a hento, aby mal co jest, aby mal kde spat….je to fuk. Nie je skupinka co sa vola ONI, ktori to maju inak. to si len tak ludia medzi sebou hovoria, aby to vyzeralo, ze to nie je nase spolocne dielo, to co sa nam nepaci.
  
  Páči sa miPáči sa mi