Náš život sa práve mení a my nevieme, na čo sa môžeme spoľahnúť. Pomôže nám, ak budeme načúvať hlasu našej intuície a pocitu vnútornej spokojnosti a vyváženosti. Ak nám to neprinesie vyváženosť, nechoďme do toho. Hoci práve teraz máme tendenciu spoliehať sa na názor a radu iných ľudí, oni nežijú náš život. Majú iné hodnoty a iné potreby. Rešpektujme ich hodnoty a potreby, ale postarajme sa aj o to, aby boli rešpektované naše vlastné hodnoty a potreby. Kritik zmĺkne, keď mu ukážeme, že si jeho názor skutočne vážime, ale nevieme ho pre seba práve využiť.
Keď sa potrebujeme zorientovať, pozrime sa spätne, či sme niečo neprehliadli – signál, možnosť, príležitosť. Neriaďme sa prianiami – najmä nie tými, ktoré nedokážeme okamžite realizovať. Ak nám o niečo ide, rozdeľme si cestu na drobné kúsky a urobme aspoň ten jeden krok, ktorý práve urobiť dokážeme. Buďme vďační za to, čo dokážeme – buduje to odrazový môstik pre zajtrajšie napredovanie.
Ak sa nám do cesty postavia prekážky alebo príkoria – dôverujme. Nehnevajme sa na ne. Sú len spôsob, akým nám Univerzum hovorí, že práve teraz práve tento krok nie je pre nás najvhodnejší. Hľadajme možnosť, ktorá bude schodnejšia. Nevnucujme svetu svoj názor; využime to, čo nám práve svet ponúka.
Pokaziť nám dobrý štart môžu len dve veci – tvrdohlavé trvanie na svojej predstave a nevhodné partnerstvá. Niektoré úseky cesty si potrebujeme prejsť sami, bez toho, aby nás niekto iný viedol alebo držal za ruku. Nechajme sa viesť tichým hláskom našej duše.










Povedz svoj názor