Našla som na fejsbúku citát, ktorý ma zasa napružil 😉 :
“Najhoršie na svete je, keď vieš, že niekto, komu si veril, to zneužil a klamal ti.”
Samozrejme, môj vnútorný monológ okamžite šplechol: “No to je fajn život, kedy toto je to najhoršie na svete…”
Pre mňa najhoršie na svete je, keď sa stane niečo, čo nevieš dostať dole gágorom, ale nič iné ti nezostáva… Žiť s tým je pre mňa Peklo na Zemi.
A pokiaľ mi nejaký debil klamal a sklamal tým moju dôveru, tak: 1. nemala som mu dôverovať a debil nie je on, ale ja, lebo som podcenila situáciu (a nabudúce to už neurobím), a 2. je to výpoveď o ňom, ak zneužil moju dôveru, aby ma podrazil. Presne toto predviedol ako “prípustné” pre svoj život, čím si to u Univerza objednal a je len otázkou času, kedy mu to Univerzum aj doručí.
Ale keď ja spackám niečo, čo už v živote nikto nenapraví a v živote sa to neodstane a už s tým môžem len žiť… nuž, ak vynájdete spôsob, ako to pustiť k vode, dajte mi vedieť.
A moje odporúčanie: keď budete formulovať niečo, čo vami práve hýbe, pokúste sa vyhnúť absolútnym stupňom. To, že niečo je “najstrašnejšie” pre vás, značí len to, že 1. pre vás a 2. doteraz. Nikdy neviete, čo ešte príde. 🙂 Všetci naháňame svojich vnútorných démonov a pred nejakými dokonca aj utekáme. 🙂 Dosť na tom, že pri tom vyzeráme smiešne – nemusíme byť ešte aj patetickí.
Čo by bolo “najhoršie na svete” pre vás?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor